Bundesstadt
Švajčiarsky Bundesstadt, teda federálne mesto a faktické centrum krajiny s počtom obyvateľov 139 000 sa nachádza v srdci krajiny. Svoju históriu začalo písať v dvanástom storočí nášho letopočtu, kedy jeho základy položili na útese nad riekou Aar. Mesto vraj založil v roku 1191 vojvoda Berchtold V. zo Zähringenu, ktorý sa zaviazal pomenovať mesto podľa prvého zvieraťa, ktoré stretne na love. A tak dal mestu názov i erb práve medveď, ktorého uvidel náš milý vojvoda ako prvého. Zaujímalo ma, či maco z tohto stretnutia vyviazol živý, o tom som sa už ale nedočítala.
Jeho staré mesto je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, pretože až do dnešných čias si zachovalo svoj charakter tak, ako mu ho vtlačilo 15. a 16. storočie. Aj dnes mu uveríte atmosféru gíld a cechových spoločenstiev, ktorá na vás dýcha zo všetkých strán. Kamenné fasády budov lemujú široké a rovné cesty, a sem-tam návštevníka zaujme veža s orlojom či pozoruhodný reliéf. Ich typický tvar a rozloženie ovplyvnil práve tvar úzkeho výbežku lemovaného riekou, pričom tieto pozdĺžne ulice boli spojené kolmými len na miestach pri mestských hradbách a tak vieme podľa nich sledovať, ako sa mesto rozširovalo.
Mimochodom, za ten svoj typický a charakteristický ráz, ktorý tak ocenila komisia UNESCO, vďačí Bern veľkému požiaru, ktorý ho postihol v roku 1405. Za obeť si vybral takmer všetky budovy, ktoré boli v tom čase postavené z dreva. Po tejto skúsenosti nastala masívna rekonštrukcia mesta, nové budovy už boli postavené z kameňa a keďže sa budovali naraz, všetky boli postavené v rovnakom štýle. Povestné arkády vznikli o storočie neskôr, keď bolo treba rozšíriť kapacitu domov: arkády zaručili, že šírka ulíc ostala rovnaká no nad nimi pribúdali prístavby na poschodiach. V šestnástom storočí pribudli fontány, ktoré slúžili ako zdroj pitnej vody, no zároveň demonštrovali vplyv a majetok mesta. A nimi sa ukončili zásadné úpravy v bernskom starom meste, s výnimkou Christoffelturm, veže na západnom konci mesta, ktorá padla za obeť rozširovaniu mesta v 19. storočí.
Bundesstadt sa v čase našej návštevy práve pripravoval na druhý deň festivalu pouličnej hudby spojeného s vystúpeniami cirkusantov a predajom stánkových jedál z rôznych končín sveta. V meste to vďaka tomuto podujatiu žilo a všetko navôkol nás bolo krásne farebné. V spodnej časti každej z budov sa nachádzali dvere do pivnice, za ktorými nasledovali schody a vo väčšine prípadov sa dalo nakuknúť dovnútra, čo sa v tej či onej pivnici nachádza. Väčšinou rôzne obchody: so suvenírmi, oblečením, hračkami a v jednej sme dokonca videli, ako tam nejakí ľudkovia niečo odušu vyrábali.
Z Bernu sme pokračovali na diaľnicu a so záujmom sledovlai, ako francúzske názvy postupne vystriedali nemecké. Najväčšie nemecky hovoriace mesto Ausfahrt už skončilo, výprava naň nevidela žiadnu šípku, no zato sa podozrivo začalo rozpínať mesto s názvom Sortié. Ktovie, či sú to sesterské mestá, keď už sú obe také veľké slíže rozpínajúce sa popri diaľnici. A prečo ani jedno z nich nie je sesterským mestom slovenského mesta Výjazd?
Cestou sme míňali malebný švajčiarsky región Vaud, v ktorom nájdete 830 hektárov terás plných viniča v oblasti Lavaux rozpínajúcej sa na tridsiatich kilometroch severného brehu Ženevského jazera. Podľa niektorých zachovaných historických indícií sa predokladá, že sa tu pestovalo víno už za čias starovekého Ríma. Najstaršie písomné zmienky o vitikultúre v tejto oblasti pochádzajú z deviateho storočia nášho letopočtu.
Neskoro popoludní sme dorazili do Ženevy, ktorá nás na prvý dojem nepríjemne prekvapila extrémne krátkymi zelenými intervalmi na križovatkách. Tri minúty červenej a potom päť sekúnd zelenej. Zato hotel sme už mali omnoho lepší a od miestnej štvrte s predajnými dámami bol vzdialený dokonca až dve ulice! Ponuku dňa sme však napriek tomu videli a to počas cesty na večeru, ktorá viedla smerom k Ženevskému jazeru a potom priamo cez vodu.
Dosť nemilo nás prekvapili kolotoče na brehu jazera spolu s lacnou hudbou, svetlami a príslušnými podivnými stvoreniami. Pre miestnych to síce mohlo byť zaujímavé spestrenie, no z pohľadu návštevníka mesta to podľa mňa pokazilo, ba priam zhovadilo luxusný ráz jedného z najdrahších miest na život. Strelnica a za ňou hotel Kempinski, to je vždy zaujímavá kombinácia... a farebné žiarovky lemovali aj popredie budov s farebnými logami Louis Vuitton, Patek Philipe, Tissot, Longiness, Rolex a iné...
Neďaleko sa nachádzala aj známa Anglická záhrada s kvetinovými hodinami, ktoré sme stihli odfotiť ešte kým slnko nezapadlo.
Nuž a to bolo zo Ženevy všetko, bola v podstate prenocovacou a prestupnou stanicou, z ktorej sme pokračovali do Lyonu a odtiaľ do toľko očakávaného Cognacu...
