Casa za Capitoliom pri Chinatowne
Ako suvenír na Kubu mám dodnes pravidelné otázky od čitateľov stránky Tripadvisor, kde som nechala svoju recenziu na Casa Alex v Havane - pýtajú sa, aký je na nich kontakt. Hostelbookers.com. Skutočne to bol asi najlepší pobyt v casa particularis, aký sme na Kube zažili. Nedostali sme k dispozícii izbu, ale rovno celý byt. Pani Ari, ktorá s manželom tento biznis prevádzkuje, je pravá veľkostatkárka s niekoľkými nehnuteľnosťami k dispozícii a plným priehrštím ochoty a starostlivosti k tomu. Turistov, ktorí sú v Havane po prvýkrát, obdarí obrovským množstvom užitočných rád a na jej obrovské raňajky, ktoré nás zasýtili na celý deň, spomíname dodnes.
Vždy vravím, že na Kubu sa nechodí za kulinárskymi zážitkami, no na koniec nášho pobytu sme objavili príjemné spestrenie všadeprítomnej klasiky. Naša Casa sa nachádzala na rušných uličkách za Capitoliom, v ktorých nájdete skôr miestnych než turistov, čo uvidíte podľa obrovského množstva cenoviek v pesos nacionales. A jedna bočná ulička vás zrazu prenesie do Chinatownu, ktorý je lemovaný obrovským množstvom čínskych reštaurácií. Jednu takú sme našli, mala asi stotridsať rôznych jedál v ponuke. Kubánska čína bola výborná. Aj ponuka dňa bola písaná v tých čínskych hieroglyfoch, aj kuchár bol Číňan, čo sme považovali za dostatočnú záruku autentickosti. Porcie boli tiež výborné, malý tanier polievky mal vyše pol litra a tá menšuia porcia kuraťa s citrónovou omáčkou mala dva veľké kuracie rezne. Môj muž si dal osem pokladov, ktoré vyšli na celý tanier, nikde miesto na nejakú zbytočnosť akože ryža. Nemusám snáď ani len hovoriť, že to všetko sa zjesť jednoducho nedalo...
Plaza de la Revolucion
Dopravili sme sa na obrovské Námestie revolúcie, odkiaľ Fidel rečnil davom aj niekoľko hodín. Obrovskú plochu ohraničujú vládne budovy s podobizňami Che Guevaru a Fidela Castra na jednej strane a veľký pamätník José Martímu na strane druhej. Pamätník tvorí osemnásť metrov vysoká socha sediaceho a mysliaceho Martího, 109 metrov vysoká veža, v ktorej je rozhľadňa a múzeum.
Za vstup a cestu výťahom na vyhliadku účtujú 5 pesos - convertibles pre turistov, nacionales pre miestnych. Na rozdiel od Múzea revolúcie sa tu sa naozaj snažili a bolo to asi najzaujímavešje múzeum na Kube. Je robené do kruhu, plné stien so zelenou mozaikou a expozáícia je rozdelená na štyri výstavné sály, v tej poslednej je prezentácia mladých kubánskych umelcov.
Na výhľadňu sa zasa chodí výťahom, ktorý obsahuje znudenú tetu, ktorá ho občas obsluhuje. Vyvezie vás hore a tak po pätnástich minútach sa spamätá, že by ste možno chceli ísť aj dole. Hore totiž neexistuje žiaden funkčný privolávač pre výťah. A tak sme tam čakali. Veža je navrhnutá v tvare päťcípej hviezdy s výhľadom v každom cípe, pričom na zemi je podľa svetových strán mozaika ukazujúca smer a vzdialenosť veľkých svetových metropol a kubánskych povinčných miest. V podstate vám stačí vedieť, že odtiaľto je všetko, s výnimkou Miami, poriadne ďaleko ďaleko.
Kolumbov cintorín
Z memoriálu sme sa prešli na cintorín Necropolis Colón, v ktorom je pochovaných asi milión ľudí. Niekto len v takých malých hrobčekoch, no je tam aj mnoho monumentálnych a opulentných hrobiek rôznych tvarov vo veľko malých domov. Bohužiaľ niektorí ľudia si nie sú rovní ani v smrti a ich večnej pamiatke...
Pred odchodom...
Naše posledné zážitky na Kube zahŕňajú jazdu bielym taxíkom rozmerov práčky, kde mal môj muž nohy skoro v prednom blatníku a ja som pravidelne narážala hlavou do strechy. Vybrali sme sa na nákup cigár, lebo aký iný suvenír so má človek z Kuby doniesť? Chceli sme ísť do kina - jedno bolo zatvorené v pondelok podľa kolektívnej zmluvy a druhé, na ktoré sme narazili, malo zasa problémy s elektrinou. Poslednú večeru sme absolvovali v hoteli Park Central, že aspoň sa vyvezieme hore výťahom, mali tam terasku s krásnym výhľadom a európskymi cenami. Mimochodom, najlepšie mojito, aké sme mali, len samozrejme nie pravé kubánske. Áno, malo aj drvený ľad!
Nedá mi nespomenúť pani, ktorá nás odviezla na letisko. Bola to matka taxikára, ktorého sme si objednali a zjednali sme s ním cenu. Pani s tigrovanou kabelkou a leopardími poťahmi sedadiel jazdila ako pretekárka rally, predbiehala sprava aj zľava bez použitia smeroviek a nám na nervoch nepridával ani fakt, že auto nemalo spätné zrkadlá... Už aby sme boli doma...
