Baníctvo, ktoré formovalo Wales
Južný Wales bol v 19. storočí najväčším svetový producentom železa a uhlia. Podobne ako v Cornwalle a Devone, aj tu baníctvo poznačilo celkovú panorámu okolitej krajiny. Mesto Blanevon sa rozrástlo najmä vďaka železiarňam, ktoré tu otvorili v roku 1788 a ktoré svoju činnosť ukončili v roku 1900. Uhlie sa tu prestalo ťažiť o osemdesiat rokov neskôr a z baní je v súčasnosti múzeum. Kedysi dvadsaťtisícové mesto sa po odchode baníkov scvrklo na súčasných šesť tisíc obyvateľov.
Najreprezentatívnejšou pamiatkou je múzeum Big Pit, alebo veľká jama. Počas jej návštevy sfárate do bývalej uhoľnej bane. Našinca, ktorý navštívil Banskú Štiavnicu, tento zážitok až tak neprekvapí, zato mnohí miestni sú prekvapení, že ich nečaká typická interaktívna, vyleštená a krásne nasvietená atrakcia, na akú sú v tejto krajine zvyknutí. Návštevníci dostanú ochranné plášte, helmy s čelným svetlom a trojkilovou baterkou, ktorú si uviažu okolo pása a dýchaciu masku pre prípad zasypania štôlne. Po bani vás bude sprevádzať skutočný baník, ktorý si v tejto bani svoje odfáral. Nech už sú vaše znalosti angličtiny akékoľvek, budete poriadne naťahovať uši, aby ste porozumeli výkladu v silnom velšskom dialekte.
Všetky elektronické zariadenia sa odovzdávajú a odkladajú do trezoru. Pre vysokú koncentráciu metánu v bani je veľmi nebezpečné brať so sebou čo i len mobil - drobná iskra v batérii by mohla spôsobiť požiar. (Preto nemáme zo samotnej bane žiadne fotografie...) A potom sa už výťahom veziete do hĺbky devätdesiat metrov, kde sa dozviete všetko o baníctve v Blenaevone aj o práci v tejto konkrétnej bani. V momente, keď váš sprievodca vypne všetky svetlá, aby vám ukázal, ako vyzerá tma v bani, nebude vám všetko jedno...
New Lanark
Ďalší zaujímavý počin neďaleko Glasgowa má na svedomí David Dale, ktorý založil dedinu menom New Lanark v roku 1786. Továreň na spracovanie bavlny, ktorá chytro využívala jediný vodopád na rieke Clyde a ubytovne pre robotníkov z továrne neskôr rozšíril Daleov švagor Robert Owen. Ten podnik od svokra odkúpil spolu so svojimi partnermi za 60 000 libier a v roku 1800 sa stal riaditeľom továrne. Okrem toho, že bol podnikateľ, bol aj veľký filantrop a reformátor a prostredníctvom Lanarku zrealizoval svoje utopistické predstavy o ideálnej socialistickej spoločnosti.
Dedina je dodnes napájaná vodnou energiou tak, ako to bolo aj v čase jej vzniku, i keď v súčasnosti pribudla k priehrade ešte jedna turbína, ktorá pomáha zvládať nápor turistov, ktorí New Lanark navštevujú. Začiatkom devätnásteho storočia tu žilo asi dva a pol tisíca obyvateľov z chudobincov Glasgowa a Edinburgu. Práve Owen značne zlepšil životné podmienky robotníkov - v dedine dal postaviť prvú školu pre deti vo veku 4-7 rokov v Británii. Rodiny žili zväčša v jednej izbe a až začiatkom 20. storočia dostali k dispozícii viacero izieb, toalety vo vnútri bytu a tečúcu, i keď len studenú, vodu.
Dale aj Owen sa o svojich zamestnancov starali na vtedajšie podmienky ukážkovo. Owen veril, že sa mu podarí vybudovať spoločnosť bez zločinu a násilia a že keď sa ude o svojich zamestnancov dobre starať, zvýši sa produktivita ich práce.
Dnes je z hlavnej budovy továrne múzeum, v ktorom je história New Lanarku zaujímavo interaktívne spracovaná a po továrni sa prejdete v sprievode malého dievčatka, ktoré tu žilo, pracovalo a učilo sa. Môžem vám prezradiť, že po celodennej práci sa jej príliš nechcelo sústrediť na učenie...
V piatok sa zo Škótska a Walesu vrátime späť do Anglicka, ktoré tiež ukrýva mnoho zaujímavých priemyselných pamiatok.
