Len akosi ubudlo času a bohužiaľ pribudlo lenivosti na zaznamenávanie ciest. (Budem sa snažiť zlepšiť to.) Nasledujúce riadky budú o našej najnovšej ceste – pred sychravou jeseňou sme utiekli do Saudskej Arábie a Jordánska.
Víza, letecké spojenie
Môj muž mal vo svojom hľadáčiku Saudi odkedy sa otvorili a umožnili získať turistické víza online, niekoľkými klikmi. Je to obrovský paradox, keďže v minulosti to bola z hľadiska získania víz jedna z najťažšie navštíviteľných krajín. Aj najodhodlanejší cestovatelia si ju nechávali ako jednu z posledných krajín na dokončenie povestnej stodeväťdesiattrojky. To sa však zmenilo – nielenže krajina zaviedla turistické víza, ale pre občanov vybraných krajín sprístupnila zjednodušený postup k ich vydaniu. Stačí oskenovať pas, pripraviť si jednu dokladovú fotku v elektronickej podobe, naťukať všetko na stránke Visit Saudi, zaplatiť poplatok (ktorý zahŕňa aj povinné zdravotné poistenie) a vízum vám priletí na mail v priebehu pol hodiny. Majte ho pripravené vytlačené. Alternatívne sa dá vízum získať na letisku po prílete, je to o niečo drahšie, nehovoriac o tom, že na odletovom letisku sa budú intenzívne zaujímať, či víza do Saudskej máte (v Prahe sa nás pýtali, či sa tam ideme modliť a boli dosť prekvapení, keď sme oznámili, že tam ideme ako turisti). Ak si zvolíte možnosť „visa on arrival“, odporúčam mať niekde pripravenú informáciu o tom, že táto možnosť je dostupná pre občanov EU, nech s vami nemá letecká spoločnosť problém.
Po prílete
Rovnako pohodlný je aj zvyšok logistiky: požičanie auta (my sme si vybrali požičovňu Key, ktorá ako jediná nemala limit na najazdené kilometre, čo sa pri rozlohe krajiny dosť hodí), booking hotelov cez stránky, ktoré poznáte a podobne. Ak sa rozhodnete nešoférovať, SAPTCO, miestna autobusová spoločnosť má spoľahlivé a pravidelné spojenia naprieč celou krajinou a v mestách vám bude fungovať klasický Uber.
Ak mám pre niečo cesty do moslimských krajín rada, je to fakt, že rušne žijú aj v noci a tak človek neprilieta na ospalé letisko a neprichádza do tichého mesta. Prílet do Rijádu cez Istanbul (tureckou nízkonákladovkou Pegasus Air) bol bezproblémový, rovnako v pohode sme prevzali auto a odviezli sa na hotel. Keďže boli tri hodiny v noci, akurát sme sa vybrali do nášho hotela vo východnej časti Rijádu a šli sme spať. Mimochodom, nečudujte sa, ak sa budú na recepcii uisťovať, že chcete jednu izbu a nie dve. Keďže cestujem s manželom, nebol s tým problém, nikde nič netreba dokazovať, aj keď netuším, ako je to s cestujúcimi pármi, ktoré nie sú v manželskom zväzku.
Malý tip, ktorý poznajú všetci, čo boli niekedy v Turecku, Maroku, Ománe, či inej moslimskej krajine: bez ohľadu na to, kedy pôjdete spať, ráno budete zobudení ranným zvolávaním na modlitbu, ktoré garantovane započujete z reproduktora niektorej z okolitých mešít. Nič sa s tým nedá robiť, maximálne sa vybaviť štupľami do uší. Nám osobne to neprekážalo, vzhľadom na obmedzenú dobu denného svetla v novembri, kedy sme Saudi navštívili, sme aj tak vstávali okolo šiestej alebo pol siedmej ráno.
Prvé ráno sme využili na klasické logistické záležitosti ako zaobstaranie si miestnej SIM karty (potrebujete k tomu pas aj svoje vízum), výber hotovosti z bankomatu a zakúpenie pitnej vody a zásob na cestu. Zvolili sme si to najtradičnejšie a síce ďatle. V Granada Mall, kde sme všetko vybavovali, už fičala príprava na majstrovstvá sveta vo futbale na plný prúd, dokonca tam akurát mali originál trofeje turnaja, ktorá sa dala za poplatok pozrieť. Nákupné centrá sú mimochodom jedným z miest, kam sa miestni aj turisti radi chodia prechádzať, klimatizácia garantuje ochranu pred páliacim slnkom a okrem žien v klasických čiernych abayách a nikáboch je v Rijáde veľa turistov oblečených na európsky štýl, dokonca sme videli páry držiace sa za ruky.
Čo na seba?
Na rozdiel od Iránu nie je hidžáb – šatka pokrývajúca hlavu (nikáb je jej variatna aj so závojom zakrývajúcim celú tvár okrem očí) povinný a odkedy sa Saudi rozhodla otvoriť turizmu, odpadla aj povinnosť mať na sebe abáju – čierny habit s dlhými rukávmi siahajúci až po zem. Stále je to ale legitímna možnosť, ak nechcete riešiť, čo na seba– môžete mať rifle a tričko a cez to si prehodiť tenkú čiernu abáju. Ja osobne som to riešila dvomi čiernymi šatami z pevnej bavlny voľnejšieho strihu, ktoré siahali po lakte a pod kolená a pod nich som nosila čierne legíny. A športové tenisky k tomu, rovnako ako väčšina miestnych žien. Ale opäť raz, videla som tu ženy-turistky vo všetkom možnom, vo svetlejších farbách, obtiahnutých nohaviciach, košeliach, šatách. Napokon, nie je to nič, čo by miestni nevideli, keďže mnohí z nich študovali na západných univerzitách. V mestách ako Rijád a Jeddah s tým problém nie je vôbec, v menších konzervatívnejších mestách by som odporúčala sa odievať... konzervatívnejšie, logicky, aj keď zo mňa sa môj manžel stále smeje, že ja to vždy čo do odevu zoberiem extrémne zodpovedne a snažím sa čo najviac zapadnúť. Čo sa samozrejme na moje blond vlasy zasa až tak príliš nedá.
Muži to majú omnoho jednoduchšie, dlhé nohavice je všetko, čo potrebujú, toleruje sa aj tričko s krátkymi rukávmi, aj keď vhodnejšia bude košeľa. Tričká by nemali mať na sebe nadpisy ani grafiky zobrazujúce osoby, tváre a podobne.
Šoférovanie po Saudskej Arábii
Je pre otrlejších, ale ako konštatoval môj muž, ktorý za dva týždne prejazdil po Saudi 6000 kilometrov, šoféroval už aj v zložitejších dopravných situáciách - napríklad v Bejrúte alebo na Sicílii. Saudi šoférujú dosť odvážne a asertívne a mimoriadne neradi používajú smerovky. Treba mať oči na stopke a byť pripravený na všetko, radšej myslieť aj za druhých účastníkov cestnej premávky. A inak ako vždy, jazdite tak, ako jazdia miestni (aj keď teda s použitím smeroviek). Aplikuje sa pravidlo používané v Amerike, a síce, že ak nemá križovatka odbočovací pruh doprava, po úplnom zastavení vozidla na červenej môžete odbočiť vpravo. Našťastie sme to stihli vygoogliť predtým, než na nás miestni začali trúbiť.
Pozor, aby vám požičali auto, budete potrebovať medzinárodný vodičský preukaz (ten trojročný). Ak navštevujete krajinu krátkodobo ako turista, stačí vám aj klasický európsky, polícii na preukázanie je dostatočný, ale bez medzinárodného vám nepožičajú auto kvôli požiadavkám poisťovní.
Radosťou je tankovanie – benzín je super lacný – niečo cez 50 centov za liter a benzínok je po ceste dosť – jedine, že nie je. V niektorých úsekoch púštnych diaľnic nemusí byť žiadna celých 200 kilometrov, takže plánujte vopred. Benzínky vždy niekto obsluhuje a nikdy si netankujete sami, stačí povedať oktánové číslo a to, či chcete plnú nádrž, alebo konkrétnu sumu v rijáloch. Benzínky sú otvorené nonstop, ale ak je všetok personál moslimský, počas jednej z piatich denných modlitieb si budete musieť počkať.
Reštaurácie
Všimla som si rôzne interpretácie u niektorých blogerov, ktorí si vyčítali o tom, ako funguje systém sedenia v reštauráciách. V skutočnosti sa veci majú nasledovne: tradične sú reštaurácie rozdelené na singles (mužské) a rodinné sekcie. Mužská sekcia je otvorená a sedia tam, logicky, len muži. Rodinné sekcie, majúc svoj samostatný vchod, disponujú chlievikmi – paravánmi alebo dverami oddelenými samostatnými miestnosťami, kde sa rodina usadí a po donesení jedla si môžu ženy dať nikáb dole a jesť normálne. Prípadne existujú aj otvorené časti rodinnej sekcie. Čerešničkou na torte je to, že tradičné saudské stolovanie je sediac alebo ležiac na zemi a tradične sa nepoužíva príbor, naopak, jedlo sa je rukami alebo naberá do chlebových placiek. Na požiadanie vám ale príbor donesú. Vo viacerých reštauráciách sme si mohli vybrať, či chceme jesť sediac na zemi alebo za stolom a či v otvorenej časti, alebo vo svojom „chlieviku“. Vyskúšali sme rôzne kombinácie, bolo to zaujímavé.
Našinca asi zaujíma, čo s alkoholom. Do krajiny sa nesmie doviezť, podľa môjho známeho, ktorý v Saudi niekoľkokrát pracovne bol, viaceré päťhviezdičkové hotely majú bary, kde sa spokojne nalieva alkohol. Nemali sme ale túto potrebu a tak sme si svoje dva týždne v Jordánsku prežili nasucho, s miestnym čajom.
Ako sa dohovorím?
Po anglicky a to veľmi komfortne. Väčšina pracovníkov v hoteloch, reštauráciách alebo obchodoch ovláda aspoň základnú angličtinu. Väčšina značiek je tiež aj v latinke, párkrát (pri obskúrnych pamiatkach mimo turistických ciest a v reštauráciách na odľahlých miestach) sa mi vyplatilo mať google translate s funkciou prekladania z fotografie. Po arabsky sa učiť netreba, ale tradičný pozdrav As-salám alejkum alebo len salám alejkum robí obrovský rozdiel v prístupe druhej strany.
Toľko na úvod, zajtra sa pôjdeme pozrieť do oázy, kam príliš veľa turistov nechodí.
