No keďže som si sľúbila zdokumentovať naozaj všetky naše cesty a ich časti, nemôžem opomenúť práve to smutné pondelkové ráno za poľskými hranicami, kedy sa v mihu chvíle vytratila veselosť nášho auta a nahradilo ju nepríjemné mlčanie. Bolo to po tom, ako sme sa vrátili z prehliadky koncentračného tábora Osvienčim a Birkenau.
Viem, že podobných textov sa na blogu objavilo niekoľko a doprevádzali ich podobné fotky ako tieto. Lenže zločiny proti ľudskosti, ktoré sa odohrali v tomto koncentračnom tábore, sú príliš ukrutné na to, aby na nich ľudia zabudli. Je dôležité si ich pripomínať. Školáci v Poľsku majú návštevu Osvienčimu povinnú, tí naši absolvujú hodinu dejepisu a považujú to za vybavenú vec. Nie všetci sa vyberú do Poľska pozrieť si múzeum v Osvienčime a pozostatky masovej mašinérie na zabíjanie ľudí osobne.
Čo povedať... Z návštevy Osvienčimu vás bude mraziť a jeho niekoľkohodinová návšteva vám ostane v pamäti po celý zvyšok vášho života. Uvidíte baraky, kde sa väzni tlačili v neľudských podmienkach, plynové komory, či stenu smrti, pri ktorej strieľali ľudí bez mihnutia oka... pozostatky príšerností nacizmu na nás dýchali na každom kroku. Z Osvienčimu je to do Birkenau asi pätnásť minút autom. Práve ten nám vytvoril predstavu obrovského masového zariadenia na neľútostné zabíjanie. Všade okolo nás prechádzali ľudia s kamennými tvárami a očami bez výrazu, sklenými, akoby boli mysľou na úplne inom mieste. Myslím, že nikto, kto prešiel celou prehliadkou, ju neabsolvoval bez toho, aby ho svojím spôsobom nezasiahla. To sa jednoducho nedá. A i keď sme vedeli, na čo asi sa máme pripraviť, bolo to omnoho silnejšie, než sme predpokladali. Áno, je to nepríjemná súčasť našej histórie, treba si ju ale pripomenúť, aby sme nikdy nedopustili, aby sa niečo také zopakovalo.
Prosím nezabudnite na to, že na tomto mieste zomrelo vyše milión ľudí, ľudí ako ja či vy. Veľmi ľahko sa na niekoho ukáže prstom z akéhokoľvek dôvodu a ak systém prikývne, umierajú ľudia len preto, lebo niekto si to tak želá. A ak ste v Osvienčime ešte neboli, určite sa tam choďte pozrieť, aby boli jeho hrôzy vo vašej živej pamäti a nikto z nás nedopustil, aby sa niečo podobné v našich dejinách zopakovalo.
(Autorom niektorých fotografií je Vlado Kabát, ktorému týmto ďakujem za súhlas s ich použitím.)
