Na prvý dojem
Hneď pri vylodení z nočnej kompy z Helsínk nás privítal krásny slnečný deň. Z lode sme si to odnavigovali k internátu nášho dočasného spolucestovateľa, architekta Vlada číslo dva. Zaparkovali sme a deň sme začali konzumáciou pohára nakladaných domácich uhoriek. Východniari pili aj šťavu, lebo veď večer na lodi kde sa pije. Ale späť do švédskej stolice, v nej nás čakalo mnoho miest na spoznanie.
Naše prvé kroky smerovali do historického centra mesta: Gamla stanu. Je to ostrov a zároveň staré mesto, kde nájdete tie najdôležitejšie budovy: národné múzeum, kráľovský palác Karla Gustáva XVI., parlament. Keď sme sa prešli popri kráľovskom paláci, zamysleli sme sa nad tým, či pri toľkých múzeách, ktoré v ňom sú, má vôbec chudák Gusto aj kde bývať. Väčšinu pamätihodností sme si pozreli zvonku, nenechali sme si však ujsť príležitosť absolvovať prehliadku švédskeho parlamentu.
Parlament
Ten sa nachádza na mieste, kde stál pôvodne hospic. Ten neskôr prestavali na budovu banky a až potom sa z nej stal parlament. Videli sme hlavnú zasadaciu miestnosť, rokovaciu miestnosť finančného výboru, bývalú dolnú komoru parlamentu, ako aj ďalšie priestory. Sprievodkyňa pri všetkých výkladoch vysvetľovala a zároveň chvália švédsky ústavný systém, ktorý predstavuje politiku kompromisu a ku každému konštatovaniu typu „to by už bolo na odvolávanie celej vlády, ale u nás k tomu ešte nedošlo, stále sa nejako dohodneme“ dodala „Toto je Švédsko!“ Za celú našu prehliadku sme si výrok „This is Sweeden“ vypočuli minimálne dvadsaťkrát a stal sa okrídleným univerzálnym označením rôznych javov a udalostí bez ohľadu na krajinu, v ktorej sme sa práve nachádzali...
Frozen...
Naša prechádzka pokračovala úzkymi stúpajúcimi uličkami s dlažbou z veľkých kameňov. Štokholm je vraj mesto pre štíhlych ľudí s dobrou kondičkou a výkonnými lýtkami. Môžem potvrdiť a dodávam, že ak máte chuť spoznávať Gamla stan, lodičky radšej nechajte doma. Naše túlanie sa nás doviedlo až do Nordic Sea Hotela, kde sa nachádzal v tom čase jeden z prvých Absolut Ice Barov, zaujímavý marketingový počin švédskeho výrobcu vodky Absolut. Ak mám Ice Bar hodnotiť ako pascu na turistov, tak to bola rozhodne jedna z lepších.
Pri vstupe sme dostali eskimácke pončo – modré s kapucňou lemovanou bielou kožušinkou, ktoré malo pripevnené jednu hrubú rukavicu na chytanie nápojov, keďže ich servírujú v pohárikoch z ľadu. A z ľadu vlastne bolo všetko v tom bare: steny, sedenie, stoly, ba aj dekorácie. Za vstupné nám namiešali jeden drink – my sme si vybrali Absolut innocence, nealko sladučkú vodičku, ktorú sme si vychutnali pri príjemnej teplote mínus šesť stupňov Celzia. Mrazivý zážitok...
Múzeum lode Vasa
Nasledujúci deň sme navštívili múzeum Vasa, v ktorom sa nachádza stará loď zo sedemnásteho storočia postavená na príkaz švédskeho kráľa a ktorá si poplávala dvadsať minút svojej prvej jazdy a potom sa potopila. Tristotridsaťtri rokov ležala na dne mora, aby ju vytiahli, zakonzervovali, postavili jej múzeum a vytvorili krásnu a zaujímavú expozíciu o lodi, plavení sa, námorníkoch, živote na lodi, dokonca s kostrovými nálezmi a reprodukciami tvárí tých, ktorí plavbu Vasou neprežili.
Vasa múzeum je pozoruhodné a mimoriadne kvalitne navrhnuté. Pôsobivo reprodukuje aj tú hrôzu, ktorú videli rodiny posádky, ktoré prišli svojich milých odprevadiť a zaželať im šťastnú plavbu a namiesto toho videli ako sa topia. Prvú plavbu Vasy neprežilo tridsať ľudí.
Hneď vedľa Vasy nájdete Nordické múzeum, v ktorom by jedným z „hajlajtov“ mala byť maľba Sáma, ktorý vlastnými zubami kastruje soba, no od neho nás ako študentov odradilo vysoké vstupné. Namiesto toho sme si to namierili do štokholmského Skansenu. Skansen je kombináciou skanzenu a zoologickej záhrady, ktorého cieľom je zmapovať odlišnosti života v rôznych častiach Švédska.
Skansen
Nájdete v ňom domy z celého Švédska. Bol založený v roku 1891 je najstarším skanzenom na svete. Skanzen bol jednou z mála atrakcií, pri ktorých som skutočne ocenila mapku, ktorú sme dostali pri vstupe. Je to tam naozaj rozľahlé a skanzen má preto viacero vchodov z rôznych miest Stockholmu. Väčšia časť skanzenu je venovaná architektúre z rôznych oblastí švédska a pár budov je aj Nórskych – z dôb, keď boli tieto krajiny spojené. V mlyne boli priadky v kostýmoch a ukazovali ako sa spracúva konope od lámania stebiel, cez oddelenie najdlhších vlákien ľanu až po výslednú tkaninu. V laponskom tipí zasa ženy ukazovali bežný život Laponiek – mnohým obyvateľom severných oblastí platia Švédi ročne asi milión švédskych korún, aby si zachovali tento prirodzený spôsob života ako súčasť kultúrneho dedičstva.
Okrem budov má skanzen aj svoju zoologickú časť, v ktorej je veľa zvierat žijúcich vo Švédsku vo voľnej prírode a rovnako aj pár vzácnych odrôd domácich zvierat. My sme videli losiu aj sobiu rodinku, snežnú sovu, tulene, vydru, koníky a hnedé medvede. Najväčší zážitok sme však mali z pohladenia parožia soba, ktoré bolo plyšovo jemné.
A koloritné švédske zážitky? Napríklad naši chalani sa rozhodli ísť chytať ryby pred Kráľovský palác – keďže časť vody pred priehradou je more, netreba na to povolenie a ryby môžete chytať na základe "práva každého človeka". Vrátili sa plní nadšených dojmov. Ryby síce nechytili žiadne, zato zaujali niekoľko pekných okoloidúcich blondínok, ktoré sa pri nich so záujmom pristavovali. A so svoji krásnym blonďavým úlovkom sa aj odfotili. Na koniec večera mohli skonštatovať, že brali jedna radosť.
Na záver pridám dojmy konkrétnej blondínky. Viete, aký je rozddiel medzi fínskymi a švédskymi blondínkami? Tie fínske sú bledé s takmer bielymi vlasmi, zatiaľ čo Švédky sú opálené zlatovlásky. Keďže ma vo Fínsku opálilo, prekliatie v podobe zámeny za domácu a následné vysvetľovanie, že nehovorím rečou vášho kmeňa, som si preniesla aj do Švédska.
(Autorom niektorých fotografií je Vlado Kabát, ktorému týmto ďakujem za súhlas s ich použitím.)
