Ešteže som mala prácu tak blízko železničnej stanice, do ktorej som prišla hneď po príjazde vlaku! Neviem, ako je to dnes, ale pred štyrmi rokmi, kedy sme sa s mužom na túto cestu vybrali, prevádzkovala linku Bratislava – Berlín Deutsche Bahn – nemecká železničná spoločnosť. My sme lístky objednávali cez internet, ale boli v klasickom medzinárodnom formáte a tak nám prišli poštou. Našťastie dorazili v poriadku, neviem ako je to dnes, dúfam, že už trochu pokrokovejšie. Síce sme cestovali druhou triedou, ale naše kupé bolo dvojmiestne, jedna posteľ nad druhou, príjemné a čisté. Skoro ráno sme dorazili do Berlínskej hlavnej železničnej stanice. Dnes sa nachádza v modernej budove a na prvý pohľad pripomína skôr elegantné obchodné centrum než všetko, čo si našinec v duchu spojí so železničnou stanicou. Vlaky sa odpravujú z nástupiští v dvoch úrovniach, ktoré sú orientované kolmo na seba a na podlaží medzi nimi sa nachádzajú obchody a reštaurácie.
Ostrov múzeí
Naše kroky okamžite smerovali na Ostrov múzeí, fenomenálny projekt, ktorý Berlínu dalo osvietenstvo. Nachádza sa na ňom päť múzeí svetového významu, ktoré boli postavené v rokoch 1824 až 1930, pričom každé z nich bolo postavené na mieru zbierkam, ktoré mu boli zverené na chránenie. Bez preháňania ho môžeme nazvať Berlínskou Akropolou. Z piatich múzeí sme navštívili tri, to bolo všetko, čo stihli naše vnemy zachytiť pred tým, než potrebovali oddych a tak nám ešte niekedy v živote ostáva navštíviť Bode Museum a Altes Museum.
Najprv sme si to zamierili do Pergamonského múzea, najmladšieho z múzeí ostrova (1910-1930). Známe je tým, že sa v ňom nachádzajú zrekonštruované monumentálne stavby starovekého sveta s použitím niekoľkých „pôvodných“ súčiastok. Stojí tu zrekonštruovaná západná strana Pergamonského oltára, Milétska trhová brána, či slávna babylonská Ištarina brána a trónna sieň kráľa Nabuchodonozora II.
Nové múzeum, postavené v rokoch 1843 – 1855, bolo ťažko poznačené bombardovaniami druhej svetovej vojny a svoje brány nanovo otvorilo v roku 2009. Dnes je známe najmä vďaka svojmu obrovskému bielemu schodisku v hale. Sústredí sa na zbierky z obdobia praveku a staroveku, pričom asi najznámejším exponátom, ktorý tu môžete vidieť, je busta egyptskej kráľovnej Nefertiti.
Stará národná galéria, úhľadná budova v neoklasickom štýle v sebe ukrýva zbierky umenia v slohoch neoklasiky, romantizmu, biedermeiera, impresionizmu a moderny. Budovu stráži jazdecká socha pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV.
Obľúbený berlínsky pároček
Toľko kultúry a umenia vyčerpá každého turistu a tak sme sa potrebovali občerstviť. Po ceste sme našli stánok s vychýrenou berlínskou špecialitou s názvom Currywurst, dovolím si preložiť ako karipárok. Túto špecialitku vraj vymyslela v roku 1949 pani Herta Heuwer, ktorá sa vďaka britským vojakom dostala ku kečupu a kari koreniu. Zmiešala ich dohromady, naliala to na bravčový párok a začala predávať v stánku. V tom čase to bolo obľúbené jedlo chudobných ľudí, ktorí si nemohli dovoliť poriadny kus mäsa a aj chuťovo to bolo niečo nové a odlišné od zvyčajných typických nemeckých zemiakov a kyslej kapusty. Čo bolo najlepšie, Currywurst bol mimoriadne lacný, po prerátaní na súčasnú hodnotu peňazí by stál asi päťdesiat centov.
Znie to skvele a tak sme si dali jeden Currywurst. Zatiaľ čo môjmu mužovi chutil, mňa až tak neohúril, čo ale asi súvisí s faktom, že nemám príliš rada ani hranolky a k párkom skôr horčicu než kečup. Možno by bolo iné vyskúšať toto jedlo s omáčkou niektorého z vynaliezavých miestnych šéfkuchárov, ale kečup, na ktorom bola nasypaná štedrá porcia mletého kari korenia ma príliš neohúril. To radšej poriadnu klobásu s kyslou kapustou a zemiakovou kašou!
Berlínsky múr
Pokračovali sme k časti Berlínskeho múru, ktorý oddeľoval Východný a Západný Berlín a fakticky celú Nemeckú demokratickú republiku od „fašistických mocností“, ako Západné Nemecko a krajiny Severoatlantickej Aliancie označovala vtedajšia propaganda. Múr boli vlastne dve vrstvy bariéry s pásom smrti medzi nimi, ktoré boli dokonale strážené za pomoci veží, zákopov, strážnych psov a ostnatého drôtu.
Najznámejší bod prechodu medzi západnou a východnou časťou múru, Checkpoint Charlie, sme navštívili nasledujúci deň.
Brandenburská brána
Večer sme sa boli prejsť na ulicu Unter den Linden a následne aj k Brandenburskej bráne – bývalej bráne do mesta, ktorá označovala začiatok cesty do mesta Brandenburg an der Havel. Postavená bola v roku 1734, zrekonštruovať do dnešnej podoby ju dal pruský kráľ Fridrich Wilhelm II.. Socha stojaca na štvorzáprahu predstavuje bohyňu mieru Eirene. A tá si pocestovala: Napoleon vzal sochu do Paríža, aby sa v roku 1814 opätovne vrátila do Nemecka. Počas obdobia existencie múru sa k nej nedalo dostať, pretože sa nachádzala v hraničnom páse. Nájdete ju na nemeckých 10, 20 a 50-centových minciach.
A my sme si po náročnom dni dopriali večeru a oddych, aby sme boli pripravení na druhý deň poznávania Berlína a Postupimu.
