...len nám trvalo asi štyri hodiny, kým sme sa tam dostali. To viete, zápchy pri Moskve. Tých 225 kilometrov pôsobí veľmi zradne a práve vďaka tejto skúsenosti sme ďalšie podobné výlety, napríklad do Jaroslavle, absolvovali už vlakom. Ale tak aspoň sme si mohli cestou pozrieť krajinu okolo. O dvanástej na obed sme už vystupovali z auta na parkovisku a mali sme to zamierené k trhovému námestiu. Tam sú miestni pripravení na turistov a námestie lemujú stánky s rôznymi suvenírmi a na múriku sa rozložili predavači -zeleninári, ktorí okrem svojej čerstvej úrody ponúkajú aj zaváraniny.
Viete že Suzdaľ bol kedysi niečím ako hlavným mestom Ruska? Toto mesto, založené okolo roku 1024 bolo administratívnym centrom viacerých ruských kniežatstiev. Jeho politický význam síce postupom času klesal, no vynahradil to význam náboženský. V istom bode histórie Suzdaľu by ste narátali tridsať až štyridsať kostolov - zdroje sú v tomto bode akosi nejednoznačné. Isté, je, že ich zaplatili bohaté kupecké rodiny. Všadeprítomné vežičky kostolíkov a kostolov spolu s milými uličkami, mnohými kaviarničkami a obchodmi so suvenírmi robia z mesta obľúbenú turistickú atrakciu. Väčšinou sem zavítajú návštevníci, ktorí predošlý deň strávili vo Vladimíre.
Začali sme na poctivej ruskej káve - s domácou chrenovuchou, čo je samohonka s pridaným chrenom. Potom prechádzka ku Kremľu, ktorý bol kedysi celý obohnaný valom, ktorého časť, tá pri rieke Kamenke, sa zachovala dodnes v dĺžke 1,4 kilometra. Jeho steny sú snehobiele, čerstvo vymaľované a už z diaľky si všimnete modré kupoly so zlatými hviezdičkami Kostola narodenia Panny Márie - ten nedávno zrekonštruovali a fresky sú reštaurované, možno až nanovo premaľované. Sýte farby im trochu uberajú na autentickosti, aj keď takáto „premaľovka" je v mnohých pravoslávnych kostoloch bežnou praktikou. V rámci kremľa sme si pozreli aj Arcibiskupské komnaty, v ktorých je výstava histórie mesta od jeho počiatkov až po začiatok dvadsiateho storočia. V rámci akéhosi ansámblu vecí typických pre ruskú dedinu spred sto rokov sa ocitáme v kópii triedy obecnej školy a vo vedľajšej miestnosti sa na mňa usmieva vypchatý medveď držiaci drevené vedro. Najkrajšou časťou expozície je pre mňa Krížová sála, ktorá sa používala na bankety. Milovníci ikon si prídu na svoje, je ich tu viacero z rôznych historických období.
Vychádzame z kremľa a po moste cez rieku na jej druhý breh. Výhľad na kremeľ a kláštory v jeho pozadí je prekrásny. Ak by ste navštívili Suzdaľ v zime, cez rieku sa dostanete, podobne ako miestni, po jej zľadovatelej hladine. A my vymieňame kamene a tehly za drevo v Skanzene drevenej architektúry a sedliackeho života. Toto múzeum pod holým nebom pozostáva z viacerých drevených stavieb: kostol, sedliacke domy, mlyn. Pred vchodom do múzea, pri rieke, zasa nájdete domčeky na stračích nôžkach. Vládne tu ruch vďaka viacerým skupinkám zájazdov, ktorým sa snažíme sa vyhnúť. Celí vyhladovaní sa vraciame späť po moste do mesta, no ešte pred obedom obehneme niekoľko antikvariátov. Mnohí sem očividne musia za týmto vetešom chodiť, pretože je ich tu dosť a častokrát jeden vedľa druhého. Ráčite netradičný suvenír? Alebo radšej tradičný? Suzdaľ je známy svojou medovinou, alebo medovuchou ako ju tu volajú.
Po obede to ešte na pár sto metrov stáčame na hlavnú Ulicu Lenina, kde sa nám odkrývajú múry Kláštora uloženia rúcha svätej Bohorodičky. Ďalších niekoľko sto metrov by nás dopravilo k ďalšiemu kláštoru, ale to už sme vyčerpaní a máme toho akurát dosť.
Nasadáme do auta a v duchu sa pripravujeme na tradičné prímoskovské dopravné zápchy...
