Katedrála v Roskilde
Mesto, v ktorom sa nachádza festivalový areál, je zaujímavé samo o sebe a v priebehu leta si doň z Kodane odskočí mnoho turistov. Vďačí za to najmä svojej katedrále, v ktorej sú pochovaní všetci dánski panovníci. Na rozdiel od gotických katedrál, na aké je našinec zvyknutý, vás táto prekvapí na prvý pohľad: je postavená z tehál a už z diaľky uvidíte jej červené múry a zelenú strechu. A keďže bola postavená na prelome 12. a 13. storočia, okrem gotiky v nej nájdete niekoľko prvkov románskeho slohu.
Mesto Roskilde dostalo svoje meno od kráľa Haralda I. Modrozubého v 10. storočí a práve jeho meno nesie štandard pre bezdrôtovú výmenu informácií medzi zariadeniami Bluetooth. Harald I. bol totiž vychýreným diplomatom, ktorý, podobne ako Bluetooth, zjednodušoval komunikáciu - medzi jednotlivými kmeňmi. Harald I. tiež postavil malý kostol zasvätený Svätej Trojici na mieste, kde stojí dnešná katedrála. Najskôr biskupi a neskôr králi k nej postupne pristavovali nové a nové kaplnky, aby zaručili miesto na pochovávanie svojich zosnulých predkov.
Kaplnka Kristiána I. je známa vďaka nádherným a dobre zachovaným freskám z 15. storočia. Na jednom z jej stĺpov zaznamenávali výšku panovníkov, ktorí ju navštívili, najvyšším monarchom bol ruský cár Peter Veľký a najnižším siamský kráľ Čulalongkorn, prekvapujúco s rovnakým prívlastkom – Veľký. Hrobky v nej sú monumentálne, s kamennými baldachýnmi a detailne vypracovanými sochami z bieleho mramoru.
Kaplnka Kristiána IV. ukrýva päť ornamentálne liatych rakiev panovníkov a okrem nástenných vzorov aj niekoľko veľkých fresiek. Veľká socha stelesňuje práve Kristiána IV.
Kaplnka Frederika V., postavená v neoklasickom štýle, je plná bieleho alabastru. Po oboch stranách bielej mramorovej hrobky sedia sochy smútiacich žien.
V Kaplnke Kristiána IX. síce nájdete niekoľko rakiev, dominuje jej dvojhrobka kráľa Kristiána a jeho manželky Lujzy. Z boku a v prednej časti hrobky sedia tri postavy: Láska, Smútok a Spomienka a keď sa im pozriete bližšie do tváre, zistíte, že sa podobajú na kodaňskú Malú morskú vílu. Nie je to náhoda, všetky štyri sochy zhotovil sochár Edvard Eriksen a modelkou pre každú z nich bola jeho manželka Eline.
Zaujímavosťou je ešte hrobka kráľa Frederika IX., ktorá sa nenachádza v katedrále, ale pri nej. Práce na nej začali po smrti kráľa v roku 1972 a toto miesto si sám želal – ako vášnivý námorník chcel byť pochovaný s výhľadom na roskildský fjord.
Roskilde veľmi milo prekvapí aj tým, že je to relatívne hornaté mesto, čo je v Dánsku niečo nevídané. Z katedrály sa dá zísť k fjordu cez príjemný park a pri vode leží Múzeum vikingských lodí, ktoré môžete ponúknuť svojím deťom ako odmenu za to, že vydržali poslúchať v katedrále.
Hrad Elsinor
Asi málokomu treba vysvetľovať, že Elsinor je hrad, do ktorého umiestnil Shakespeare dej svojej snáď najznámejšej hry Hamlet. Aj keď by ste si mohli myslieť, že tým tak tento hrad preslávil, ono to vlastne bolo presne naopak. To Elsinor, teda vlastne hrad Kronborg v meste Helsingør bol tak známy, že slová o jeho sláve sa dostali až do uší nášho milého Williama. Nachádzal sa totiž na historickom mieste Sund, ktoré tvorilo prechod medzi Dánskom a Švédskom a zároveň brána do Baltského mora, ktorá zabezpečovala obchodné spojenie medzi Škandináviou a hanzovými mestami Európy. Každá loď, ktorá chcela cez tiesňavu Sund, na ktorej hrad stál prejsť, musela stiahnuť svoje plachty, ukotviť pred hradom a kapitán vyšiel na pevninu, aby zaplatil mýto.
Mýtny systém spočiatku pozostával z jedného zlatého nóblu za loď, neskôr sa mýto počítalo ako jedno až dve percentá z deklarovanej hodnoty tovaru. Aby sa zabránilo podvodom, mal pán Kronborgu právo odkúpiť deklarovaný tovar v stanovenej cene. Ak by teda kapitán deklaroval svoj tovar v nižšej cene s cieľom platiž nižšie clo, riskoval, že pri odkupe tovaru panovníkom prerobí. Za mýto zabezpečoval panovník ochranu pred pirátmi a z mesta Helsingør sa stal čulý prístav, kde námorníci postupne našli všetky služby, ktoré potrebovali. V uliciach narysovaných ako podľa pravítka sa vždy dali nájsť poskytovatelia služieb z konkrétnych miest a konkrétnych národností, pretože námorníci boli radšej, ak mohli dať zarobiť svojim krajanom.
Nuž a práve takto sa o hrade v meste zvanom Elsinor dopočul aj William Shakespeare, ktorému hrad popísali herci, ktorí tam vystupovali a tiež dobové zvesti. Zdá sa, že Shakespeare si svoj výskum spravil poctivo, pretože hra Hamlet pravdivo odkazuje na mnohé dobové zvyky, napríklad na strieľanie sálv z dela, keď sa pripíja na zdravie panovníkovi. Dnešný Kronborg je pripravený urobiť radosť všetkým fanúšikom Hamleta - jeho priateľ Horatio vás prevedie po všetkých kľúčových miestach hradu v poradí, v akom sa vyskytujú v hre. Pripravte sa na tri hodiny splašeného behania po hradných priestoroch s citáciami z hry.
Alebo sa po hrade prejdite len tak a uvidíte tanečnú sálu dlhú 62 metrov, kráľovské apartmány a útržky z vzácnych gobelínov. Veľa pôvodného nábytku sa v hrade po švédskych nájazdoch nezachovalo, interaktívne inštalácie však pomáhajú obnoviť atmosféru tohto zaujímavého miesta.
Po prehliadke hradných miestností sa môžete prejsť po temných priestorov hradieb, v ktorých sa počas období nájazdov a útokov ukrývali vojaci. Sú minimálne nasvietené, čo zaručuje príjemne desivú atmosféru. V duchu som ďakovala za dnešné mobily, ktoré svietia výkonnými LED svetlami, inak by sme si nevideli pred nos a pod nohy, ale v hrade sa dajú kúpiť aj baterky. Na ich začiatku stojí známa socha Dána Holgera z francúzskej Legendy o Rolandovi, podľa ktorej bol Holger jedným z udatných bojovníkov Karola Veľkého. Podľa inej ho Morgana Le Fey zaviedla až do Avalonu, z ktorého sa vrátil na pomoc svojím krajanom. Nuž a iná legenda tvrdí, že kedykoľvek by sa Dánsko ocitlo pod hrozbou nepriateľských vojsk, socha Holgera sa zmení na skutočného človeka, ktorý krajinu ochráni.
Počas našej návštevy nebolo v takzvaných casemates veľa ľudí, čo len umocňovalo atmosféru. Ku koncu sa naše cesty skrížili so skupinou detí prezlečených v renesančných uniformách dánskeho vojska, ktoré viedla jedna zo sprievodkýň, tiež uniformovaná. Keď ma zbadala, bez mihnutia oka sa ma po dánsky spýtala, či som Švédka. Vyliezlo zo mňa len „Nein“, na čo spokojne odpovedala že gut a viedla deti ďalej. Ktovie ako by som pochodila, ak by som sa priznala k švédskej národnosti, deti boli ozbrojené hračkárskymi mečmi...
Stevns Klint
Ďalší deň sme sa pre zmenu vlakmi vybrali do mesta Køga a odtiaľ vlakom pokračovali do Store Heddinge. Päť kilometrov po ceste z tohto drobného mestečka leží prírodná pamiatka, ktorú do zoznamu UNESCO zapísali len pred tromi týždňami. Krásnu modrú zátoku tu na takmer pätnástich kilometroch obkolesuje miestami až štyridsať metrov vysoký biely vápencový útes. V jeho strede nájdete vrstvu ílu, ktorá tvorí geologickú hranicu medzi obdobím druhohôr a treťohôr. Počas tohto obdobia došlo k úhynu dinosaurov (a spolu s nimi 50% všetkých foriem života na Zemi) v dôsledku zmeny atmosferických podmienok, ktoré spôsobil meteorit, ktorý padol na územie dnešného polostrova Yucatán.
Dedinka Stevns Klint mi svojimi utešenými domčekmi, lesnými zátišiami a nazelenalým jazierkom silno pripomínala anglické Cotswolds. Akurát sa ešte celkom nespamätala zo svojho novuzískaného UNESCO statusu, pretože z päť kilometrov vzdialeného Store Heddinge, kde má zastávku vlak, do nej chodí autobus iba cez týždeň. Víkendový turista, máš smolu. Po druhej hodine popoludní však premáva kyvadlová doprava, len škoda, že jej zastávka nebola v Store Heddinge žiadnym spôsobom označená a v centre mesta sme nenašli ani žiadnu požičovňu byciklov. A tak nám neostávalo nič iné, len sa vydať po krajnici smerom k dedine, dúfajúc, že sa nám podarí stopnúť nejaký odvoz. Cestou tam sa nám to podarilo asi na polceste, cestou späť nám milá pani zastavila hneď na začiatku.
Stevns Klint má príjemné malé múzeum, ktoré vysvetľuje všetky javy vedúce k vzniku vrstvy takzvaného rybieho ílu vo vápencovom útese. Nájdete v ňom aj ďalšie exponáty zo života a histórie dediny. Nasleduje zostup po vyše stovke strmých schodov a nech sa páči, ste na krásnej kamenistej pláži, po ktorej sa môžete poprechádzať, tí odvážnejší aj okúpať. Voda však bola poriadne ľadová...
...návštevu mora mám pre toto leto vybavenú!
