Skôr, než sa s vami podelím s príhodami, ako sme našich francúzskych priateľov povodili po krásnych zákutiach nášho rodného Slovenska, nedá mi nezareagovať na všeobecné tvrdenie rozobraté nedávnym článkom na SME, že turisti nevedia nič o Slovensku a potom sú veľmi prekvapení, keď zablúdia do Bratislavy. Keďže prenocovanie v našom hlavnom meste nemali naplánované, sú sklamaní, že si zo Slovenska nemôžu okúsiť aj viac. V diskusiách padali obvinenia na ministerstvo zahraničných vecí či iné zodpovedné orgány, ktoré nerobia nič pre propagáciu našej krajiny. Rada by som však obrátila zrkadlo všetkým nám a dovolila si vysloviť odvážny názor, že pre propagáciu našej krajiny častokrát robíme málo aj my sami.
Problém prvý: Radi sa na Slovensko sťažujeme
Ja viem, že ono to tak láka povedať: Bratislava vlastne za veľa nestojí, najmä ak ju navštevujete v rámci ciest medzi inými významnými metropolami strednej Európy: Prahy, Viedne a Budapešti. Veď je to také mini hlavné mesto, ktoré sa dá celé obísť do piatich hodín, nie? A zvyšok Slovenska? Máme Tatry, ale tie su predražené a služby sú mizerné. A okrem toho už doma vlastne nemáme nič. Priznám sa, že z tvrdenia o Bratislave som vinná aj ja, už som ho asi dvakrát vypustila z úst. Musela som sa odsťahovať do zahraničia, aby som sa na ňu dokázala pozrieť skrz oči turistu a obdivne vzhliadnuť k útulnému hlavnému mestu, v ktorm sa človek veľa nenachodí a na každom kroku má poruke útulné kaviarne s jedinečnou atmosférou, pretože napriek istému percentu turistov v nich žijú v prvom rade miestni. Z centra Prahy napríklad turisti už dávno vyhnali ľudí, ktorí tam žili dlhé roky. V Bratislave síce vidno skupinky turistov počas dňa, no tí mi nikdy neprekážali naplno užiť si svoje hlavné v jeho bežnom dennom režime.
A aj mimo Bratislavy máme čo ponúknuť. Viete napríklad, o čom rozprávam komukoľvek zo zahraničia, keď sa ma opýta, prečo by mal Slovensko navštíviť? Popíšem mu rozprávkové podzemné kráľovstvo našich jaskýň, ktoré sú svojou rozlohou, výzdobou i koncentráciou svetovým unikátom. A potom do svoho ľúbivého rozprávania pridám aj ďalšie naše unikáty: termálne pramene, malebné dedinky (Čičmany a Vlkolínec, no nielen tie) a v neposlednom rade unikátny kolorit krajiny, ktorá má na také malé geografické územie mnoho odlišných dialektov a ľudových tradícií. Odrazu je každý prekvapený, aká zaujímavá krajina, že o nej ešte veľa nepočuli, ale že by sa k nám veľmi radi prišli pozrieť.
Šomrať na rodnú krajinu je mimoriadne jednoduché, ale nikomu a ničomu to nepomáha. Naopak, jeden rozhovor človeka hrdého na Slovensko môže niekoho iného presvedčiť ísť nás navštíviť. Ale ak cudzinec vidí, že ani len ten miestny si svoj rodný kraj neváži, čo ho má motivovať prísť sa sem pozrieť? Skúste sa zamyslieť, ako budete najbližšie rozprávať o Slovensku svojim známym z iných krajín!
Problém druhý: Každý jeden sme vizitkou Slovenska
Toto si uvedomuje asi málokto, ale svoju rodnú krajinu reprezentujeme na každom kroku. Ktokoľvek sa v zahraničí ukáže s tým, že ostatní vedia, odkiaľ je, Slovensko budú posudzovať skrz správanie sa toho konkrétneho človeka. Veľa robí napríklad už len to, či sa počas ciest obliekame vhodne: napríklad obtiahnuté tepláky v Dubaji nebudú to pravé orechové, rovnako ani popíjanie alkoholu na verejných miestach v arabskej krajine. Hlučné či nevhodné správanie sa, neúctivosť voči miestnej kultúre, tým všetkým robíme svojej krajine veľmi zlý obraz v očiach jej potenciálnych turistov.
A naopak, príjemné vystupovanie či ochota pomôcť môžu okamžite v očiach cudzinca dvihnúť renomé našej malej krajiny. Jeden príklad za všetky: kupovala som si vstupenku do hradu v írskom Kilkenny a predavač sa ma spýtal, odkiaľ som. Po odpovedi, že zo Slovenska, začal spomínať Bratislavu a svojich priateľov, ktorých tam boli navštíviť. Skvelá krajina, skvelí ľudia, povedal.
Problém tretí: Sami radšej dovolenkujeme v zahraničí
Ono je to také lákavé, kúpiť si lacnú letenku a vybrať sa niekde do Európy. Veď na Slovensku si už každý odcestoval dosť z intráku domov a naspäť. Ale niekedy sa naozaj oplatí zastaviť sa na nových miestach našej rodnej krajiny, poobdivovať ich a spoznať ich. Dodnes som veľmi rada za rôzne školské výlety, ktoré mi umožnili navštíviť rôzne mestá, jaskyne, hrady či zámky. Až po okúsení ruských vzdialeností som si uvedomila, ako je na slovensku všetko blízko a všetko tak akurát. Či už sú to naše nádherné hory ponúkajúce túry pre všetky stupne zručností turistov, alebo majestátne stredoveké pamiatky, snáď neexistuje miesto v našej krajine, ktoré sa nedá navštíviť v priebehu jedného víkendu. Najhoršie, čo vás môže postihnúť, sú zlé harmonogramy spojov. Áno, v oblasti služieb ešte stále máme čo doháňať, no ani to ma neodradí, aby som raz so svojimi deťmi cestovala po svojej rodnej krajine a ukazovala im všetky krásy, ktoré ukrýva.
Práve na základe nášho nadšeného rozprávania nám francúzski priatelia navrhli, že by sa radi vybrali na pár dní na Slovensko v našom doprovode a poobdivovali jeho krásy. Nadšene sme súhlasili a spolu s nimi som si pripomenula všetko krásne, čo doma máme.
