Cesta zo súčasnej thajskej metropoly do historického centra Siamského kráľovstva bola priam symbolická. Až na to, že po asi dvoch tretinách cesty náš minibus odrazu zastal a z toho, čo som pochopila, ten náš šiel len všeobecným smerom na sever, ale do Ayutthaye ide iný, ktorý za chvíľu príde. Vodič s nami počkal, posadil nás do autobusu ku kolegovi, ktorý nás dopravil na hlavný ťah Ayutthaye. Podľa mapy, ktorú sme mali v sprievodcovi, sme sa vybrali do jej historického centra.
Ayuttaya vznikla okolo roku 1350 a postupne nahradila Suchotaj ako hlavné mesto Siamského kráľovstva. Začiatkom 18. storočia to bolo údajne najväčšie mesto na svete s miliónom obyvateľov. Hlavným mestom Siamského kráľovstva bola do roku 1767. Mesto ťažilo zo svojej strategickej polohy - na riečnom ostrove, ktorý mal priame napojenie na tri rieky, ktoré ho spájali s morom. Zároveň sa nachádzalo nad prílivovou vlnou Siamského zálivu, čo znemožňovalo nepriateľským vojskám prístup z mora a mesto chránilo pred povodňami.
Chcete si oddýchnuť na slnkom zaliatej pláži?
Je veľa možností kde môžete stráviť zaujímavú dovolenku v Thajsku. Pozrite si najvýhodnejšie ponuky na dovolenka.sme.sk
V Ayutthayi sa vystriedalo niekoľko kráľov, ktorí viedli vojny a postupne rozširovali svoje územie, no zároveň sa nikdy nedostali do konfliktu so žiadnou západnou mocnosťou. V osudnom roku 1767 do mesta napochodovali vojská z Barmy, ktoré ho takmer zrovnalo so zemou. Potom mesto chradlo, chrámy sa nikdy neprestavali nanovo. Obrovský archeologický a rekonštrukčný projekt prišiel až v roku 1991 a historické centrum mesta je dnes pamiatkovou rezerváciou.
Začali sme tým, že sme si na radu nášho turistického sprievodcu prenajali bicykle: vzdialenosti, aké ukazuje mapa, sú zradné a ak chcete navštíviť hoc len desať najvýznamnejších pamiatok, uchodili by ste sa a nič by ste nestihli. Na obrázku hore moja maličkosť, netváriac sa nadšene pri zhodnotení vonkajšej teploty (už okolo desiatej ráno sa pohybovala na úrovni okolo 35 stupňov, čo spolu s povestnou thajskou vlhkosťou nie je nič moc) a faktu, že ma čaká deň bicyklovania a spoznávania pamiatok pod pripekajúcim slnkom. Ešteže ruksak, v ktorom som mala všetky veci na dva týždne v Juhovýchodnej Ázii a už aj niekoľko suvenírov, nebol príliš veľký ani ťažký. Pookriala som však takmer okamžite, hneď ako som videla prvú stupu.
Miestne turistické informačné centrum inak musím veľmi pochváliť. Za podpis v knihe návštev a informáciu, odkiaľ sme, sme mali prístup k zaujímavej (a klimatizovanej) expozícii o histórii mesta, dostali sme užitočnú mapu s vyznačenými miestami, ktoré určite musíme vidieť a sadu pohľadníc.
Dnes v Ayutthayi nájdete ruiny veží, označovaných slovom prang, budhistických stúp a kláštorov. Mnohé z nich znovu obnovili svoju činnosť a žijú v nich mnísi. Mesto má pravidelné ulice v blokoch kolmo na seba, okrem nich sa po ňom dá plaviť systémom kanálov. V období svojho rozkvetu mesto využívalo dômyselný hydraulický systém. ktorý bol na svoju dobu jedinečný a vo svete raritou. Začali sme vo Wat Chaiwattanram - v preklade Chrám dlhého vládnutia a slávnej doby. Pochádza z roku 1630. Hlavná veža v kmérskom štýle meria 35 metrov.
V chráme Wat Phra Mongkhonbopit nájdete jednu z najväčších bronzových sôch Budhu na svete. Ako si môžete všimnúť, thajský Budha má máločo spoločné z Budhom, ako si ho predstavujeme my, najmä vďaka čínskym soškám. Podobizeň princa Siddhartru Gatuamu, osvieteného Budhu, zobrazuje štíhleho sympatického muža. Mimochodom, v Thajsku je budhizmus štátnym náboženstvom a jeho podobizni sa má preukazovať úcta, preto pre návštevu budhistických chrámov platí niekoľko pravidiel, napríklad nikdy sa soche Budhu neotáčať chrbtom a sedieť sa pred ňou smie tak, aby chodidlá nôh, ktoré sú v Thajsku považované za špinavé, nikdy nesmerovali smerom k podobizni Budhu, je to urážka.
Na obnovu tejto budovy prispel v roku 1955 mjanmarský kráľ, aby aspoň trochu odčinil dielo svojho predchodcu.
Jeden z najznámejších pohľadov na tri vedľa seba stojace stupy sa nachádza v komplexe Wat Phra Si Sanphet, ktorý pochádza z 15. storočia. Bol najväčším chrámom v meste a osobne sa doň chodili modliť mnohí králi. Kedysi v ňom stála šestnásť metrov vysoká socha Budhu, ktorá bola pokrytá dvestopäťdesiatimi kilami zlata, barmskí vojaci z nej však zlato odtavili.
Ďalším známym chrámom je Wat Phra Mahathat, v ktorom je hlavnou turistickou atrakciou hlava Budhu, ktorú obrástli korene stromu. Chrám pochádza z roku 1374. Nikto presne nevie, ako sa hlava dostala na svoje miesto, neďaleko stromu, ktorý ju neskôr kompletne obrástol: jedni vravia, že ju zahodili zlodeji, pre ktorých bola priťažká, iní, že sa tam dogúľala pri plienení mesta. Tip pre fotenie sa s hlavou Budhu, úctivo si k nej čupnite - vaša hlava by nemala byť vyššie, než tá Budhova.
Keď bolo slnko najvyššie na oblohe, dali sme si prestávku na kvalitne pálivý obed v jednej z reštaurácií s miestnou kuchyňou a potom opäť na bicykle. Čakalo nás ešte niekoľko chrámov. Spôsobom, akým môžete nechať pre chrám príspevok je niekoľko - napríklad pripnte svoju bankovku na takýto stromček. Alebo si kúpite kúsok lístkového zlata, ktoré rozotriete na niektorú zo sôch Budhu. Takto sa postupne celé pozlátia.
Chrám Wat Lokayasutharam sa volá aj Chrám ležiaceho Budhu. Obrovská socha Budhu, tentokrát ležiaceho, symbolizuje Budhu v momente, kedy dosahuje nirvánu, teda vzdáva sa všetkých pozemských potrieb a túžob. Umiera. Ležiaci Budha sa väčšinou usmieva.Okolo sochy majú provizórne stánky rozložení predajcovia kvetov, pre chrám môžete kúpiť aj žltú látku, ktorá sa dáva na sochy.
Poslednú várku asi troch chrámoch, ktoré sa nachádzali na rôznom konci Ayutthaye, sme už neabsolvovali na bicykloch. Tie sme vrátili a zjednali si na tri hodiny tuk-tuk. Ten sa hodí najmä na chrámy, ktoré sa nachádzajú za riekou, z vonkajšej strany ostrova.
Ďalší z chrámov ležiaceho Budhu, Wat Yai Chai Mang Khon a dodnes v ňom môžete stretnúť mníchov. Okrem hlavnej sochy je tu asi najväčšia koncentrácia sôch Budhu na meter štvorcový, v rôznych veľkostiach, všetci sediaci, zahalení v rôznych odtieňoch žltej látky.
Po intenzívnom celodennom poznávaní sme sa nechali odviezť na železničnú stanicu - čakal nás vlak do provincie Pak Chong, kde sme si chceli pozrieť miestny národný park.
