Úvod do Juhovýchodnej Ázie: Indická kuchyňa, indická štvrť a starý Singapur

Z botanickej záhrady sme sa prešli na Orchard Road, ktorá je známa obrovským množstvom obchodných domov a obchodov luxusných značiek, kde si môže každý nákupný maniak prísť na svoje. Čo-to sme si pozreli a čo-to dokonca aj kúpili, no stále mysliac na to, že máme po ruke len dva príručné ruksaky, do ktorých treba nákupy vtrepať. Ak sa chystáte v Singapure nakupovať, určite si so sebou na nákupy vezmite pas, ktorý pracovník obchodu zaregistruje a vy si na letisku budete môcť uplatniť vrátenie dane z pridanej hodnoty. Bola som veľmi prekvapená, aký automatizovaný je v Singapure tento systém: najprv mi stroj oskenoval pas, potom čiarové kódy na jednotlivých bločkoch a následne vzal údaje z platobnej karty. Hotovo. Do týždňa mi na účet prišli vrátené peniaze za daň. Týmto pozdravujem iné krajiny, vy viete, ktoré to ste, kde si treba vrátenie DPH vystáť v dlhej rade čakajúc na neautomatizovanú tetu za okienkom. Inšpirujte sa!

Obchodné centrá na Orchard Road sú malé aj väčšie, za seba môžem povedať, že túlanie sa po nich vie byť neuveriteľne únavné. Na druhej strane, je v nich veľa reštaurácií rôzneho druhu, kde sa dá najesť za dobrú cenu (čo v Singapure znamená nie astronomickú).

Večer sme si to namierili do Clarke Quay. Sociálne siete pomohli veľmi milému a nečakanému stretnutiu, kedy sa mi ozvala bývalá kolegyňa z asociácie študentov práva, v ktorej som počas vysokej pôsobila. Katka nadšene oznámila, že sú aj s manželom tiež v Singapure a či sa teda nestretneme. S radosťou sme súhlasili. Nebola to ich prvá návšteva Singapuru, najmä Katkin manžel je tu pravidelne na služobných cestách a ako ideálne miesto na strávenie večera navrhol už spomínaný Clarke Quay.

Začali sme večerou v tradičnom food courte, kde sa dajú ochutnať rôzne národné kuchyne. Ceny sú opäť veľmi nízke na miestne pomery, adekvátne tomu, že si jedlo odnesiete na tácke k jednému z plastových stolov a tam ho jete. My sme si zvolili placky a omáčky z indického stánku, čím ostrejšie, tým lepšie. Môžem povedať. že ostré jedlá z juhovýchodnej Ázie mi dodnes chýbajú. Čo-to sa dá zohnať aj u nás, no v takom množstve a tak ľahko dostupné sú len tam.

Clarke Quay je nábrežná promenáda na rieke, popri ktorej sa nachádza množstvo obchodov, barov a reštaurácií. Svoje meno získala po Sirovi Andreowi Clarkeovi, ktorý bol druhým guvernérom Singapuru a zaslúžil sa o jeho rozvoj. Kedysi tu boli sklady, z ktorých sú reštaurácie a kluby a rovnaký osud postihol aj čínske bárky, ktoré kedysi prevážali po rieke tovar: dnes sú ukotvené a ľudia sa do nich chodia najesť, napiť a zabaviť.

V jednom z barov sme vyskúšali ikonický miestny koktejl: Singapore Sling, ktorý vymyslel barman hotela Raffles. Pozostáva z ginu, cherry, Cointreau, bylinného likéru DOM Bénedictine, grenadíny, Angostura bitters, ananásovej a limetkovej šťavy. Výsledok je, ako si podľa tohto spisu môžete predstaviť, napriek horkým komponentom, viac sladký než by mi bolo milé.

Večer sme ukončili kultivovaným státím v rade na taxíky: V Singapure je mnoho stanovíšť taxíkov, kde sa človek jednoducho postaví do rady a čaká. A čaká. Taxíky sa našťastie zjavujú celom rýchlo.

Nasledujúce ráno sme začali v indickej štvrti, ktorú volajú Malá India. Spoznáte ju veľmi rýchlo vďaka farebným, bohato (až divoko) zdobeným domom, typickej vône korenia a vonných tyčiniek, obchodov s náhrdelníkmi z kvetín a iných predmetov, ktoré sa nosia do chrámov a bollywoodskej hudby.

Miesto, kde sa dnes Malá India nachádza, bolo pôvodne európskou enklávou, no potom prišiel obchodník zmiešaného židovsko-indického pôvodu, ktorý tu začal chovať byvoly. Turistický sprievodca hovorí, že dnes tu svoj dočasný domov našli gastarbeiteri z Indie, Bangladéša a Srí Lanky, ktorí sú zamestnaní najmä v stavebnom priemysle, kde je ťažké zamestnať miestnych. Navštívili sme farebný chrám počas obradu a zastavili sa na raňajky v jednej z miestnych reštaurácií.

Servírovali sa typické placky a jahňacie kari.

Ďalej sme sa vybrali do historickej koloniálnej časti, mimochodom v tejto štvrti sa nachádza aj už spomínaný Clark Quay a okrem neho aj Robertson Quay a Boat Quay. Srdce Singapuru, odkiaľ sa mestský štát začal rozvíjať, je plný budov postavených v koloniálnom štýle, nábrežia splete riek lemujú krásne promenády a pretkávajú mosty. Nachádza sa tu ikonický Raffles Hotel, ktorý začal písať svoju históriu ako nenápadný desaťizbový plážový bungalow arabského obchodníka. Svoje brány otvoril pre hostí v roku 1887 a bol prvou budovou v Singapure s elektrickým osvetlením a ventiláciou. V roku 1902 v tomto hoteli údajne zabili posledného tigra, ktorý sa nachádzal na ostrove. Počas druhej svetovej vojny slúžil hotel ako ubytovňa pre dôstojníkov japonskej armády a po japonskej kapitulácii ako dočasná ubytovňa pre oslobodených spojeneckých vojakov. Potom dlhé roky pustol, až sa singapurská vláda rozhodla koncom osemdesiatych rokov minulého storočia vyhlásiť ho za kultúrnu pamiatku a o pár rokov na to ho, už zrekonštruovaný, s veľkou pompou otvorili.

V koloniálnej štvrti sa nachádza mnoho múzeí, my sme si na návštevu vybrali Múzeum ázisjkých civilizácií, ktoré vo svojich útrobách ukrýva jednu z najlepších zbierok umeleckých a historických artefaktov juhovýchodnej Ázie. Múzeum má mnoho kvalitných interaktívnych panelov, v ktorých obyvatelia rôznych komunít Singapuru rozprávajú o svojom živote.

Snehobiela budova na fotografii vyššie na prvý pohľad budí dojem kostola, prípadne radnice, vďaka veži s hodinami, no je to Viktoriine divadlo a koncertná sieň, postupne postavená v rokoch 1862 - 1909.

Mohutné a hrdo sa vypínajúce mrakodrapy strážia symbol Singapuru - morského leva (merlion), ktorý chrlí vodu smerom k zátoke Marina Bay. Je to obľúbené miesto, kde sa zhromažďuje mnoho turistov, aby si odfotili, v ideálnom prípade, leva a komplex Marina Bay Sands v jednom zábere.

My sme si ho odfotili tiež, dali si krátku prestávku na kávu a zavolali si taxík smerom do sigapurskej zoologickej záhrady.