
Ako už názov prezrádza, výstavisko sa za čias socializmu volalo Výstavisko úspechov národného hospodárstva. Navrhnuté bolo ako „Všesovietska poľnohospodárska výstava" na mieste vtedajšieho Parku Ostankino. Prvý ročník výstavy sa podľa plánov mal konať v júli roku 1937. Veľké plány sa však museli posunúť a výstava sa otvorila až o dva roky neskôr. Niektoré z pavilónov totiž museli zrovnať so zemou a postaviť nanovo. Ich pôvodná drevená konštrukcia bola príliš labilná a dostatočne nevystihovala budovateľskú náladu tej doby. Ďalšou z častých výčitiek bolo, že im chýbajú okná. Výstava sa dočkala troch ročníkov s veľkou návštevnosťou a to až do nemeckej invázie počas druhej svetovej vojny.

Vojna skončila, výstavisko sa zrekonštruovalo. Opäť to trošku trvalo, pôvodný termín otvorenia, rok 1950, sa predĺžil o dlhých deväť rokov. Počas tohto obdobia došlo k jeho premenovaniu na Výstavisko úspechov národného hospodárstva. A v roku 1992 sa premenovalo opäť, tentokrát už na Všeruské výstavné centrum, ktoré poznáme dnes. Celý areál je údajne rozlohou väčší ako Monacké kniežatstvo a má asi štyristo budov. Napriek tomu, že obrovské zlaté fontány či megalomanské pavilóny reprezentujúce krajiny bývalého ZSSR sú pamätníkmi minulosti, naplno sa využívajú aj v súčasnosti a sama som bola prekvapená, ako to vo výstavnom centre žije.



Komplex VVC navštevujú miestni aj turisti. Turisti sem zväčša zablúdia, ak sú už v Moskve viacero dní a chcú vidieť niečo netradičnejšie. Aj vďaka nim možno v areáli výstaviska vidieť nielen vzostupy a pády socializmu, ale aj nástup tvrdého kapitalizmu. Keďže areál je skutočne obrovský, pozrieť si ho môžete vďaka vyhliadkovému vláčiku. A v niektorých pavilónoch sa usídlili múzeá v podobe typických pascí na turistov - za dve miestnosti s exponátmi zaplatíte nekresťanské peniaze. Napríklad také múzeum opilstva... A k veľkému Ruskému kolu Moskva-850 vysokému 73 metrov pribudlo viacero kolotočov, strelníc a ďalších atrakcií. Ruské kolo vám ponúka najlepší výhľad na celý priestor výstaviska. Máte dve možnosti: buď si vyberiete uzavretú kabínku, alebo „vonkajšie sedenie", vďaka ktorému možete mávať nohami a sledovať, ako sa ľudia pod vami čoraz viac zmenšujú a zároveň si užívať čerstvý vzduch vo výške do 70 metrov. Len sa pripravte na dlhé rady...


Mimochodom, to Ruské kolo... viete čo nájdete okrem iného v areáli VVC? Známy symbol socializmu - sochu Robotník a kolchozníčka od Very Muchiny, ktorá v roku 1937 trónila na Ruskom pavilóne Svetovej výstavy EXPO v Paríži. V súčasnosti táto socha dvoch postáv, ktoré držia v rukách kosák a kladivo, stojí na pavilóne, ktorý bol postavený podľa toho pôvodného zo svetovej výstavy.

Miestni poznajú VVC dôverne, obrovské priestory so zlatými sochami je jedno z ich obľúbených miest na tradičnú ruskú voľnočasovú zábavku: prechádzanie sa. Najmä počas voľných dní bude areál výstaviska plný práve vďaka ruským rodinám, ktoré sa tu vybrali stráviť príjemné popoludnie „guľaním". Spolu s manželom a svokrom, ktorý nás na VDNCh v júni tohto roku prvýkrát vzal, sme zažili tú istú scénku po dvadsiatich rokoch, ako sa môj muž „liepal" po ovocných dekoráciách fontán. Najvtipnejšie bolo vidieť scénu spred dvadsiatich rokov na videu ešte v ten večer a vďaka tomu som mala skvelú možnosť porovnať, čo sa za ten čas zmenilo. Reálie ostali rovnaké, snáď, očividne kvôli dopytu, pribudlo viacero reštaurácií. Pred dvadsiatimi rokmi je na videu Uzbek s kazanom, ich typickou pecou a panvicou v jednom, v ktorej pripravuje plov - ryža v korenenom vývare s mäsom a ďalšími prísadami. Dnes ho nahradili sofistikovanejšie spôsoby stravovania, ale typickú kuchyňu krajín bývalého ZSSR nájdete vo VVC aj dnes, najmä šašlíky na všetky možné spôsoby.


A aby sme nezabudli, predstavte si, vo Všeruskom výstavnom centre sa konajú aj výstavy a trhy. Populárny pavilón Kozmos je Kozmom už len po mene, jeho exponáty sa presťahovali do Múzea kozmonautiky, ktoré sa nachádza pri výstavisku a jeho návštevu vám môžem len odporučiť. To však spôsobilo, že pred pavilónom Kozmos síce nájdete vesmírnu raketu aj lietadlo, ale v samotnom pavilone na vás čaká tržnica. V tých ostatných sú sezónne výstavy všetkého možného, stačí si vybrať to, čo vás zaujíma. Naposledy sme VVC navštívili uprostred letnej sezóny kožušinových výstav („Kúp žene v lete kožuch a budeš pokojne spávať!") a od parkoviska zvážali kúpychtivé fanúšičky kožuchov a kožušín do pavilónu, kde práve prebiehala ich predajná výstava. Možno z ďalších tipov, aj takto sa dá spoznávať Moskva...


Jeden veselý zážitok vzdávajúci hold ruskej vynaliezavosti na záver: obedovali sme v reštaurácii v areáli VVC počas osláv Dňa Ruska. S manželom sme si objednali po jednom poldeci vodky k obedu a o chvíľku prišla čašníčka s dvomi šálkami na espresso. Podáva nám ich a so spikleneckým úsmevom vraví: Viete, počas dnešného dňa je zakázané podávať alkohol, vodku sme vám preto nemohli priniesť, ale vot, našli sme špecialitu: priesvitnú kávu...