Začnem malým priznaním na úvod. Turecko som pred touto cestou naposledy navštívila v roku 2007 v rámci typickej rezortnej dovolenky s rodinou. All inclusive zájazd, človek celý čas nepociťoval potrebu vystrčiť nohu z rezortu, akurát ísť pozrieť miestne trhy s výrobkami svetových dizajnérskych domov za zlomok ceny (za napodobeninu, samozrejme). A chodiac na obedy a večere som sa nestačila čudovať, koľko návrhov na schôdzky a rande sa mi zo strany obslužného personálu dostalo. Napriek blond vlasom a krátkej sukni som bola inak celkom konzervatívne stvorenie a tak ma tento jav pekne vytáčal, dokonca som na konci dovolenky písala nahnevaný list hotelovému manažmentu, nech si spraví poriadok s vlastným obslužným personálom!
Ale až počas tejto cesty som pochopila, že rezorty sú síce pre mnohých dovolenkárov skvelým miestom na oddych, no so skutočným Tureckom toho veľa spoločného nemajú, priam by som povedala, že mu robia medvediu službu. Lebo bežné Turecko, ktoré som zažila v ktoromkoľvek z miest, kde sme sa zastavili, malo od toho rezortového, v dobrom, na míle ďaleko. Samozrejme, ústupky sa očakávajú aj zo strany turistu, ktorý sa oblečie s rešpektom voči miestntym zvyklostiam, tým nemyslím u žien povinnosť nosiť šatku, stačí len o niečo dlhšia sukňa a tiež u pánov dlhé nohavice, pretože Turka v kraťasoch som skutočne nikde nevidela, naopak, ešte aj predavač pečiva na autobusovej stanici bol nahodený v obleku.
Ale späť k Fethiye. Toto príjemné osemdesiattisícové mesto sa nám prvýkrát ukázalo dávno po západe slnka, napriek tomu však na mne zanechalo pozitívny dojem, čo sa mi pri mestách počas noci stáva málokedy. V prístave kotvilo mnoho lodí a jácht, ktoré osvetľovali tisícky svetiel hotelov, reštaurácií a obchodov po celej dĺžke zátoky. A o čo krajší bol pohľad na tú istú zátoku zavšas rána počas typických tureckých raňajok plných miestnych potravín! Asi desať rôznych druhov ľahkých syrov, rôzne marinované olivy, veľa zelených listov, čerstvá zeleninka a večný turecký menemen, ktorý je chuťovo totožný s našim zeleninovým lečom s vajíčkom. A o toto všetko sa našinec pripraví len preto, lebo sa rad radom sťažujú, že "jedlá v bufete hotela boli príliš turecké". Celkovo som bola mimoriadne milo prekvapená z nášho hotela, ktorý bol síce veľký a poskytoval všetky služby na úrovni štyroch hviezdičiek za dobrú cenu, no akýmsi zázrakom sa mu podarilo úplne odstrániť ten pocit masy a davu.
Ak si chcete v tomto kúte sveta užiť naozaj rajský pocit, potom treba jednoznačne nasadnúť na jeden z pravidelných autobusov a nechať sa odviezť do Ölüdenizu, malého plážového mestečka asi pätnásť kilometrov od Fethiye. Práve tu sa totiž nachádzajú krásne pláže spolu s modrou zátokou, ktorá sa pravidelne objavuje v zoznamoch tých najkrajších pláží na svete. Miestni si jej krásu a výnimočnosť uvedomujú a preto robia všetko pre to, aby ju zachovali aj pre nasledujúce generácie, divoké stánky a stavby tu teda nenájdete.
Naopak, už pri vstupe do jej areálu vyberajú vstupné - vchádzate predsa do chránenej oblasti. Vašu peňaženku však príliš nerozhádže, na osobu je to asi 2,50 eur. No po krátkej prechádzke asfaltkou sa zrazu ocitnete v háji, v ktorom sa cesta postupne mení na úzku vydláždenú cestičku lemovanú štrkovým posypom a trávou, zo strán občas uvidíte tmavo hnedú búdku v uniformnom spracovaní. Sú tu prezliekárne, bufety aj sociálne zariadenia, všetky však decentné, nekričiace, zo všetkých síl snažiace sa nepokaziť vám zážitok z krásnej prírody navôkol.
Okrem nerušeného oddychu a rozjímania na tému, čo má krajšiu farbu, či voda pred vami alebo nebo nad nami, môžete na nebe pozorovať paraglidistov, ktorí sa spúšťajú z okolitých hôr. Vedľa chránenej prírodnej rezervácie je v Ölüdenize aj verejná pláž, ktorá je lemovaná množstvo plážových barov a reštaurácií, v ktorých podávajú chutné dary mora a rôznorodú kuchyňu, stačí si vybrať.
Svoj osobitý šarm má však aj samotné Fethiye. Pri prístave má krásny trh, ktorý tvorí spleť obchodov a reštaurácií v úzkych zatienených uličkách. Bohužiaľ, ako vedľajší nežiadaný účinok turizmu sa tu tiež občas vyskytne predajňa, kde si môžete kúpiť lacné napodobeniny značiek ako Michael Kors či Louis Vuitton, no našťastie sa tu v prevažnej miere prezentuje miestna produkcia a verte mi, Turci vyrábajú skvelé kožené výrobky a pekné oblečenie. Preto si tu môžet kúpiť napríklad kvalitnú koženú bundu za zlomok toho, čo by ste za ňu zaplatili u nás. Akurát bez značky. Ale to snáď prežijete...
Celý región okolo mesta je bohatý na pamiatky z čias Lýkie, ktoré sú zároveň zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva. Za tými najväčšími a najvýznamnejšími si síce treba trochu pocestovať, no je to určite cesta, ktorá sa oplatí. A takú malú návnadu vám dá práve Fethiye - v jednej zo skalných stien, ktoré ho obklopujú, sú do steny vytesané kamenné hrobky. Okrem hlavnej svätyne je po ceste mnoho priestorov, v ktorých boli uložené lýcke sarkofágy.
Čo dodať? Toto príjemné prímorské mesto si nás získalo svojou nenútenou pohostinnosťou a živou atmosférou. Vo Fethiye sme mali pocit, že sme súčasťou života mesta a nie na odľahlom mieste, kam zvážajú turistov. Nehovoriac o fascinujúcej prehliadke ruín antického Letónu a Xantosu, fotografie z ktorej vám ukážem nabudúce...
