Kutaisi, mesto permanentne osídlené už štyritisíc rokov, sa dostalo na výslnie Gruzínska v roku 2012, kedy sem do moderného komplexu budov presídlili parlament krajiny. Okrem niekoľkých moderných budov však v tomto meste a jeho okolí nájdete skutočné historické divy: kláštor Gelati a katedrálu Bagrati.
Kláštor Gelati
Priznám sa, že tento názov vo mne vyvolal veľkú chuť na zmrzlinu. Keďže Gelati bol prvým gruzínskym kláštorom, ktorý sme sa chystali navštíviť, netušila som, čo môžem očakávať a tak som sa len dívala, kam nás taxikár, ktorého sme si odchytili hneď na stanici, vezie. A viezol nás hore zeleným vrchom niekoľko kilometrov od mesta. Práve miesto s krásnym výhľadom na krajinu navôkol si zvolil kráľ Dávid Staviteľ, ktorý začal kláštor v roku 1106 stavať. Dokončil ho o dvadsaťšesť rokov neskôr jeho syn Demetré. Dlhú dobu to bolo jedno z hlavných kultúrnych a vzdelanostných centier Gruzínska s vlastnou akadémiou, v ktorej pôsobili mnohí vedci, teológovia a filozofi.
Kostol svätej Panny z jedenásteho storočia a kostoly svätého Mikuláša a svätého Juraja z trinásteho storočia obsahujú vzácne fresky. V roku 1510 kláštor podpálili Osmanskí Turci, no vďaka kráľovi Bagratovi III. sa dočkal rekonštrukcie a neskôr sa stal sídlom patriarchu. Od roku 1922 do roku 1988 kláštor vzhľadom na komunistickú a socialistickú ideológiu neslúžil na sakrálne účely, no neskôr bol opäť vysvätený. V roku 2004 bol gruzínsky prezident Saakašvili inaugurovaný práve na tomto mieste.
Jednotlivé kostoly kláštora sa rozprestierajú na prekrásnej zelenej lúke, ktorá necháva obzvlášť vyniknúť tmavému kameňu. K návšteve patrí aj miestny folklór v podobe niekoľkých stánkov so suvenírmi a pri vchode na návštevníkov sliedia dve panie vyberajúc peniaze ktovie načo. V čase našej návštevy sa však nachádzali jediac svoj obed v družnej konverzácii a tak nás nechali na pokoji.
Poobdivovali sme krásne lesy na horách navôkol i vzácne fresky vo vnútri kostolov a vrátili sa k nášmu taxíku, ktorý sa s nami vrátil do Kutaisi. Po ceste sme však ešte na jeho odporúčanie navštívili ďalší z miestnych kláštorov, ku ktorému viedla niekoľko sto metrov dlhá kameňmi vydláždená cesta. Je to krátka prechádzka, cestou tam smerom dole a späť v miernom stúpaní. Iniciativíny taxikár ako ten náš za jeden gruzínsky lei presvedčil strážcu pri hlavnej bráne, aby na túto cestu pustil naše auto. Krásny výhľad je už spoza brán kláštora. K jeho komplexu vedie úzky kamenný most, ktorý vás privedie k prvej z kamenných stavieb.
Katedrála Bagrati
Pri prvom pohľade na Katedrálu Dormitiona, nazývanú aj Kutaiská katedrála či Katedrála Bagrati, by ste nepovedali, že sa jedná o úctyhodnú starú dámu, ktorá si už svoje odžila. V roku 2012 sa zavŕšili extenzívne rekonštrukčné práce, ktoré zahojili všetky šrámy, ktoré na katerále zanechal zub času. Leží na vrchu na ľavom brehu rieky Rioni a dostanete sa k nej dvojako: buď autom po ceste, alebo peši po dlhom schodisku, ktoré k nej vedie. Už z diaľky sa na vás bude usmievať mohutná kamenná stavba s charakteristickým zeleným dómom a strieškami. V roku 1692 ju Turci prakticky vyhodili do vzduchu, v dôsledku čoho prišla o dóm a strechu.
Rekonštrukčné práce spolu s archeologickými vykopávkami začali v roku 1952. Katedrálu v roku 2001 previedlo Gruzínsko na ortodoxnú cirkev. Napriek tomu, že bohoslužby sa tu konajú len sporadicky, navštevuje ju veľa pútnikov a každý turista, ktorý navštívi Kutaisi. Spolu s kláštorom Gelati bola katedrála v roku 1994 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. No komisii UNESCO sa rekonštrukčné práce vykonané na katedrále nepáčili a dodnes ich považuje za narušujúce integritu a autentickosť tejto historickej pamiatky, za čo ju zaradil na zoznam pamiatok v ohrození. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že vek katedrály na nej nie je vôbec vidieť a že na niektorých miestach sú kozmetické zásahy do nej dosť brutálne. Najviac sme nechápali obrovskú prístavbu z hnedého dreva po jej boku, ktorá sa vôbec nehodila k zvyšku celku. Jej snehobiele steny nás však potešili, pretože vďaka nim je vnútorný priestor katedrály mimoriadne svetlý a veselý a odkryté časti stien dobre viditeľné.
Jvari a Mcchketa
Poslednými sakrálnymi zastávkam v Gruzínsku boli klíáštor Jvari a mesto Mccheta, ktoré sme navštívili v rámci niekoľkohodinového výletu z Tbilisi. Podobne, ako v prípade predošlých pamiatok, sa vám najviac oplatí navštíviť ich jedným z miestnych taxíkov, ktoré vás nevyjdú draho a ušetria vám mnoho času.
Začali sme návštevou kláštora Jvari, ktorý z výšky svojho kopca Mcchketu stráži. Povráva sa, že na začiatku štvrého storočia na tomto mieste stál pohanský kostol a Svätá Nino na ňom postavila kríž. S krížom bolo spojených mnoho zázrakov a chodili k nemu turisti z celého Kaukazu. Kostol na tomto mieste pochádza z prelomu šiesteho a siedmeho storočia. Dodnes je to najsvätejšie miesto Gruzínska a okrem veľkého kríža, ktorý stojí vo vnútri pôvodného kostola, sa ho dnes oplatí navštíviť aj pre nádherný výhľad na Mcchetu a sútok riek.
Mccheta leží asi dvadsať kilometrov na sever od Tbilisi na sútoku riek Aragvi a Kura. Považuje sa za jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest na svete. Mestá tu prekvitali už v roku 1000 pred naším letopočtom a v roku 337 v nej vyhlásili kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo východogruzínskeho kráľovstva Kartli.
Ako hlavné centrum pravoslávneho kresťanstva v Gruzínsku je Mccheta vždy pripravená privítať veľké masy pútnikov a turistov. Napovie vám to obrovské parkovisko, na ktorom sú rozložené desiatky stánkov so suvenírmi a občerstvením. Po oboch stranách úzkych a kľukatých dláždených uličiek s veselými drevenými plôtikmi nájdete hneď niekoľko ubytovacích i stravovacích kapacít. Ku Katedrále Svetitchoveli, miestu uloženia Kristovho plášťa, sa dostanete po asi desaťminutovej svižnej prechádzke. Úzke uličky sa zrazu otvoria do obrovského otvoreného priestoru na námestí, ktoré je vstupnou bránou k obrovskému ohradenému komplexu katedrály. Tá má svoje počiatky už v piatom storočí a počas svojej dlhej histórie zažila ničenia i rekonštrukcie, tú poslednú v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Konali sa v nej korunovácie gruzínskych kráľov a desať z nich je tu pochovaných.
Návštevu týchto nádherných miest oceníte snáď ešte viac, ak ste boli najprv v Tbilisi, meste, ktoré sa snaží nahradiť staré novým a výsledkom je zmes krásneho starého mesta zničeného necitlivými pokusmi o modernú architektúru. Ja som našla srdce gruzínska práve na týchto miestach, no našťastie aj Tbilisi ponúka viaceré pekné zákutia. O nich už nabudúce.
