Organizačne
Pamukkale sa dajú navštíviť viacerými spôsobmi - buď si ich pozriete v rámci jednodňového výletu organizovaného vaším hotelom v Izmire, Fetthyie, Antalii či inde na pobreží, alebo si môžete v mestečku dopriať jednu či dve noci, prípadne to vezmete tak, ako my, akčne po ceste. Dopoludnia sme navštívili Efez a potom sme nasadli na autobus, ktorý nás odviezol až do Pamukkale. Tam sme nasadli na taxík a nechali sa odviezť k hornej bráne. Vchody sú tu opäť dva, jeden zospodu od chodníka vedúceho naprieč travertínovými terasami a jeden zvrchu, po prejdení ktorého vás víta majestátny Hierapolis. Vrele odporúčam práve druhý variant, pretože ním eliminujete šliapanie hore kopcom uprostred páľavy dňa.
Hierapolis
Antický Hierapolis zažíval svoje zlaté časy vďaka horúcim prameňom, na ktorých bol postavený. Pôvod má dosť nejasný, nenašli sa tu žiadne pozostatky po Chetitoch či Peržanoch. Predpokladá sa, že mesto bolo založené v druhom storočí nášho letopočtu ako kúpele, do ktorých sa chodili majetní obyvatelia antického Grécka chodili liečiť. Niektorí dokonca aj umierať, o čom svedčí pomerne veľký nekropolis.
Svoju súčasnú podobu získal Hierapolis v období, ktoré korešpondovalo s vládou Nera. V dôsledku silných zemetrasení sa zrútila väčšina budov a mesto sa postavilo nanovo, tentokrát v rímskom štýle, ktorý vydržal až dodnes. Hadrián mu pridal amfiteáter, Septimus Severus ho potom zrekonštruoval. Caracalla zasa dal Hierapolisu titul posvätného miesta čo rozpútalo turizmus v skutočne masových číslach. Vďaka tomu sa tu postavili aj tradičné rímke kúpele. Peržania a zemetrasenie v siedmom storočí nášho letopočtu začali jeho skazu, ktorá bola naplno zavŕšená v 12. storočí. Našťastie archeológovia v polovici minulého storočia objavili pozostatky slávneho mesta pod veľkým nánosom vápenca a postupne ich odhalili pre verejnosť.
Dnes je Hierapolis vďaka kúpeľným turistom kurióznym miestom. V žiadnych antických ruinách totiž nepobehuje toľko ľudí v plavkách ako práve tu. Niektorí práve prišli z vápencových bazénikov a iní sa do nich len chystajú, v každom prípade to najmä na fotografiách vyzerá skutočne bizarne. A vrcholom týchto čúd sú kúpele za archeologickým múzeom, do ktorých si môžete priplatiť vstup. Pozostávajú z veľkého bazéna, v ktorom sú vodou zaliate kusy stĺpov, ktoré kedysi tvorili majestátnu a drahú výzdobu priestoru kúpeľov. Ako lakonicky poznamenal môj manžel, dnes na nich sedia nadrozmerné ruské a nemecké zadky. Nuž, poviem vám, uprostred pamiatkovej rezervácie som sa ešte nekúpala a nekúpali sme sa ani tentorkrát, len sme si to celé vyfotili a prešli sa okolo.
Travertínový zázrak
Z ruín Hierapolisu sme pokračovali k druhej časti komplexu, slávnym bielym travertínovým terasám, vodopádom a bazénikom. Tento nádherný prírodný úkaz vraj spôsobila chyba na mieste, kde sa stretávali dve vrstvy hornín a krásne biele sfarbenie spôsobuje vytekajúci uhličitan vápenatý, ktorý je spočiatku mazľavý, no postupne schne a mení sa na travertín.
Týmto spôsobom vzniklo v Pamukkale na úpätí pohoria Cokelez niekoľko fascinujúcich úkazov: dvadsaťmetrové útesy, obrovské skamenelé vodopády, ktorých travertínový povrch pripomína spenenú riavu divokej vody a terasovité bazéniky v tvare polkruhu. Z Hierapolisu sa cez túto nádheru dá prejsť späť dole do dediny. Jedinou podmienkou je vyzuť si topánky, ktoré si odteraz budete musieť niesť v ruke alebo v taške, aby ste nezničili to, čo príroda tvorila dlhé miléniá.
Cestou vás míňa jeden pohľad úžasnejší než ten predošlý a vy neveríte, že toto miesto nie je okolo vás len namaľované. V živote som nevidela nič podobné a svojou krásou a zvláštnosťou sú Pamukkale určite jedným z najfascinujúcejších miest na svete. A zatiaľ čo vrchné bazéniky sú pre turistov nedostupné, v tých nižšie položených sa môžete pokojne okúpať, alebo si v nich omočiť nohy. Len pozor, čerstvý nános uhličitanu vápenatého je mazľavý, čo síce spôsobuje veľmi príjemnú chôdzu po cestičke, pri ktorej máte pocit, že chodíte po koberci, no pod vodou sa na ňom môžete ľahko pošmyknúť.
Ani my sme nevedeli, čo fotiť skôr. Jednu vec však na týchto záberoch neuvidíte a to celkom početné davy ľudí premávajúce oboma smermi po úzkych tratiach pomedzi belasé bazéniky. Chýry o tomto mieste sú početné a tak nečudo, že je to obľúbené turistické miesto.
No keď som si myslela, že Turecko nás už svojimi prírodnými krásami ohúrilo natoľko, že tento zážitok nič nepredčí, prekvapilo nás podivnými kamennými útvarmi v Capadoccii. No kým sa tam dostaneme, musíme ešte prejsť cez prímorské Fethyie a ortodoxnú Konyu...
