Uvedomujem si, že o týchto krásnych miestach už písalo mnoho blogerov predo mnou, stačilo mi zadať do vyhľadávacieho systému "Český Krumlov" a vyhodilo mi desiatky článkov. Napriek tomu sa idem pustiť do mlátenia prázdnej slamy, pretože v rámci svojho blogu dokumentujem všetky svoje cesty a to vrátane "masovejších" destinácií. (Zatiaľ odkladám len Prahu a Budapešť, pretože sú to veľké mestá, ktoré som navštívila mnohokrát od mladého veku a preto sa mi spomienky na ne prelínajú v rôznych desaťročiach a hútam nad tým, ako ich utriediť do súvislého a zrozumiteľného celku).
Českému Krumlovu sme venovali s manželom jeden víkend: v piatok po práci sme sadli v Bratislave do auta, vystúpili v Českom Krumlove a v rámci toho istého víkendu sme ešte navštívili v sobotu popoludní dedinu Holašovice, známu najmä vďaka filmom Babovřesky režiséra Zdeňka Trošku (aj keď pocta v podobe zápisu na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO prišla skôr, v roku 1998). A v nedeľu, po ceste späť do Bratislavy, sme si spravili dve zastávky: jednu v Telči a druhú v Třebíči. Alternatívny program k Českému Krumlovu teda máme, len ten samotný Český Krumlov som doposiaľ opomínala. Konkrétne dodnes.
Mesto Český Krumlov má 13 tisíc obyvateľov, no okrem nich aj takmer permanentné osadenstvo v podobe všadeprítomných turistov. A bodaj by nie, hrnú sa sem všetci, ktorí si chcú vychutnať atmosféru malebného mestečka so zámkom ako z rozprávky. Prirodzene, letom je ich tu najviac, v meste sa zastavujú okrem víkendových domácich aj zahraničných turistov vodáci splavujúci Vltavu, ktorá sa kľukatí centrom mesta.
Rozvoj mesta začal s výstavbou zámku v 13. storočí na obchodnej ceste, ktorú v tom čase predstavovala rieka Vltava. V roku 1302 mesto patrilo rodu Rosenbergovcov, v roku 1602 kúpil zámok kráľ Rudolf II. a daroval ho rodu Eggenbergovcov. V roku 1719 sa vlastníctvo presunulo do rúk rodu Schwarzenbergovcov, kde ostalo až do roku 1945. V medzivojnovom období bol Krumlov súčasťou Sudetského Nemecka, Nemci boli z územia mesta po konci 2. svetovej vojny vysťahovaní. Socializmus priniesol zanedbanie zámku, ktorý predstavoval všetko to, proti čomu ideológia tak urputne bojovala. Po revolúcii sa chvalabohu začalo všetko dávať do poriadku a Český Krumlov úspešne zvládol aj veľkú zaťažkávajúcu skúšku v podobe povodne v roku 2002.
Srdcom mesta je meander Vltavy v tvare podkovy, zámok a historická štvrť Latrán. Ako ubytovanie sme si zvolili Penzión vo veži, ktorý sa nachádzal v pôsobivej okrúhlej gotickej vežičke s červenou špicatou strechou, vďaka ktorej pôsobila milá veža ako veselý záhradný trpaslík. A ako bonus sme mali oproti cez cestu výčap miestneho pivovaru Eggenberg. Ten má aj peknú firemnú reštauráciu hore vŕškom, nám sa to ale viac páčilo takto na ľudovú nôtu. I tak sme si objednali nejaké to pivo a dali sa do reči s koloritnými miestnymi. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých informácií o živote v tomto meste, ktoré však pre ich charakteristickú írečitosť nie su publikovateľné na tomto blogu. Týmto ešte raz ďakujem našim spolustolovníkom za spríjemnenie večera.
Podrobnými popismi k zámku vás nudiť nebudem, spomeniem len, že po Pražskom hrade je to druhý najväčší zámocký areál v Českej republike: Horný aj Dolný hrad dosahujú úctyhodné rozmery a skutočne jedinečným prvkom je krásne zachované barokové divadlo. Bohužiaľ sprievodkyňa, ktorú sme mali, pôsobila ako relikvia z éry socializmu: suchý výklad nám predniesla v štýle recitácie Hviezdoslavovho Kubína (neviem, ako sa volala jeho česká odnož). Dúfam, že odvtedy ju a kolegyne jej podobné trochu prebrali k životu, o dúm dál v Hlubokej sme mali veselého mládenca, pri ktorom som mala pocit, že mi rozpráva historky zo života svojich dobrých kamarátov. Napriek tomu na mňa ale Český Krumlov zapôsobil mimoriadne pozitívne a asi najviac sa mi páčil zrána, keď ešte celé mesto spalo a my s mužom sme sa vybrali pozrieť si ho v rámci ranného behu.
Neďaleko Českého Krumlova leží mesto Hluboká nad Vltavou, nad ktorým sa hrdo vypína majestátny hrad v tudorovskom štýle, pri ktorom sa na chvíľku zamyslíte, či sa skutočne nachádzate v Česku. Nečudo, že bol obľúbeným sídlom kráľa Karla IV. Interiéry sú rovnako krásne ako exteriéry, pri hrade sú krásne záhrady. Skutočná pastva pre oko.
Ak ste v týchto malebných českých končinách náhodou ešte neboli, vrele odporúčam. Možno trochu mimo sezóny, apríl, september, október? Slniečko už síce nemusí tak žiariť, ale ľudí bude o poznanie menej.
