Z antiky po súčasnosť
Korfu je druhý najväčší grécky ostrov v Jónskom mori. Miestni ho volajú Kerkyra, podľa nymfy Korkyry, dcéry Azopa a riečnej nymfy, do ktorej sa zaľúbil boh morí Poseidon a uniesol ju na doposiaľ neznámy ostrov, ktorý pomenoval podľa nej. Korfu bol údajným sídlom Féčanov z Homérovej Odysei a tiež vraj miestom, kde sa vzali Jáson a Médea z povesti o Argonautoch. Ku Grécku bol ostrov pripojený asi v ôsmom storočí pred naším letopočtom a dnešné hlavné mesto Korfu, ktoré s ním zdieľa názov, založili Korinťania. Spočiatku slúžil ako obchodný bod na trase na Sicíliu, neskôr z neho Rimania pripravovali výpady smerom na východ. Kresťanstvo sa na Korfu dostalo vďaka dvom učeníkom apoštola Pavla za vlády cisára Caligulu.
Pri rozdelení Rímskej ríše na Západorímsku a Východorímsku pripadlo Korfu Východorímskej ríši. Chvíľku sa zmietalo v bojoch o nadvládu medzi Byzantskou ríšou a Normanmi, nakoniec sa však, s pomocou Benátčanov, ktorí mali s ostrovom svoje vlastné obchodné záujmy, vrátilo pod vyplv Byzantia. Po križiackych výpravách a dobytí Konštantinopolu ho ovládli Benátčania, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o rozvoj opevnenia hlavného mesta ostrova. K ďalšiemu posilneniu hradieb mesta došlo po napadnutí Turkami v rokoch 1537 a 1571. Ostrov Turci nikdy nedobyli, vďaka kvalitnému systému opevnení, ktoré doplnil Filippo Vernada. Kampformijská zmluva v roku 1797 presunula Korfu pod francúzsku nadvládu, neskôr vystriedal ešte rusko-tureckých a britských pánov. Ostrov sa vrátil Grécku, v tom čase Helénskemu kráľovstvu, v roku 1864. Niektoré časti opevnení sa zbúrali a ostrov sa stal obľúbenou dovolenkovou destináciou európskej aristokracie. V roku 1943 zažil veľké bombardovanie a na mieste mnohých zničených domov, kostolov, parlamentu a divadla dnes vyrástla nová časť mesta.
„Búrlivý“ silvester
Ako som už spomínala, čo sa zábavy týka, iné grécke ostrovy nás v tejto oblasti nesklamali a tak sme očakávali, že Korfu bude podobné. Tento ostrov je však omnoho rodinnejší než ostrovy Kyklád a tak sa vlastne žiadne divoké novoročné oslavy nekonali. Ba čo viac, pešia zóna hlavného mesta bola úplne mŕtva. Pár podnikov bolo otvorených do deviatej či desiatej a s manželom sme velebili nápad kúpiť si so sebou v jednom z barov fľašu vína. Keď sme minuli všetky pozatvárané taverny po ceste, poslednú hodinu roku 2013 sme nakoniec strávili „doma“, teda na hoteli. Smiali sme sa, že miestni si nezaslúžia ani ten štátny sviatok zajtra ráno, keď nedokážu nový rok poriadne privítať...
Stará pevnosť, nová pevnosť a mesto medzi nimi
Denné Korfu nám však poodhalilo mnoho svojich krás. Stará a nová pevnosť ležia na dvoch cípoch Starého mesta, ktoré je plné starých úzkych stavieb, kostolov z bieleho kameňa a kolonád pred radmi obchodov. Popri mori vedie esplanáda, ktorá vám poskytne dvojnásobne atmosférický pohľad: na modré more pod vami z jednej strany a na sympaticky ošarpané budovy na strane druhej.
Prešli sme sa popri oboch pevnostiach a pri tej starej sme sa pokúšali vyliezť na jej vrchol, no bezúspešne. Bola zatvorená, keďže bol prvý január a to sa vlastne týkalo všetkých múzeí a ďalších turistických miest a preto sme pamiatky starého Korfu spoznávali najmä zvonku.
Okolo obeda nás však milo prekvapilo svojské vítanie nového roku: v jednej chvíli sme si uvedomili, že sa k nám blíži pochodujúci orchester. Tak sme zabočili do vedľajšej uličky, kde sa na nás vyrútil ďalší. Nový rok je očividne ich festivalom a v priebehu dňa sme ich napočítali asi päť. V každom z obchodov či reštaurácií, kde sme sa zastavili, nám miestni s úsmevom priali dlhý život, ich typický novoročný pozdrav.
A poznámky o lenivosti miestnych sme odvolali v momente, kedy sa mesto začalo nebezpečne plniť asi päťdesiatimi skupinami turistov z obrovskej výletnej lode, ktorá na Korfu pred chvíľou zakotvila. Mnohí z miestnych sa zrazu zdvihli od svojich káv a vybehli otvoriť obchody...
