Historické okienko
Názov Meteora znamená v preklade zo starej gréčtiny „visiaci na oblohe“. Jaskyne pod týmito skalnými útvarmi boli vraj osídlené už v období praveku, no prví mnísi – pustovníci sem dorazili v deviatom storočí. Najprv žili v dierach skál, ktoré boli dostatočne vysoko nad zemou na to, aby odradili väčšinu návštev. Základy kláštorov, ktoré môžete vidieť v Meteore dnes, boli položené v polovici 14. storočia. Mnísi, ktorí sa rozhodli usídliť sa na tomto mieste, využívali nedostupnosť kláštorov, do ktorých sa dalo dostať iba po visiacom rebríku, ktorý mohli kedykoľvek vytiahnuť. Mali tak pokoj od nájazdníkov či akýchkoľvek politických konfliktov. Mimochodom, pravidelná blbá otázka turistov číslo jedna znie: „Ako často menili povrazy na tých rebríkoch?“, na čo mních, stále sa tváriaci mimoriadne dôstojne, v duchu zagúľa očami a odpovie: „Keď Pán Boh dal a roztrhli sa...“.
Na konci 14. storočia už pokojnú vládu Byzantskej ríše začali ohrozovať výboje Osmanskej ríše. Nehostinná a ťažko dostupná lokalita prilákala aj ďalších pustovníkov, ktorí nechceli mať s vojnami nič spoločné a v horách postupne vzniklo dvadsaťštyri kláštorov, z ktorých sa dnes zachovalo šesť – štyri mužské a dva ženské. Dnes v nich však reálne žije minimálny počet rehoľníkov. Stovky schodov, ktoré ku kláštorom už dnes vedú, boli vytesané do skál až začiatkom minulého storočia a elektrické visuté kabínky, ktoré sa využívajú na zásobovanie, sú už úplným výdobytkom modernej doby.
Kláštory
Do Meteory sa dostanete cez mesto Kalambaka, z ktorého si to treba zamieriť smerom na sever do hôr, cez dedinku Kastraki. To, že idete správne, uvidíte prakticky okamžite. Prvým kláštorom, ktorý budete mať po ceste, je kláštor Agios Nikolaos Anapafsas po vašej ľavej strane. Po niekoľko sto metroch narazíte na kláštor Sv. Barbary, alebo kláštor Rosanou, tentokrát napravo. Počas druhej svetovej vojny ho zničili Nemci a rádových bratov v ňom v roku 1988 vystriedali rádové sestry. Tento kláštor je zaujímavý vďaka tomu, že zatiaľ čo on sám sa nachádza na jednom skalnom stĺpe, schody k nemu sú vtesané v druhom stĺpe a spája ich úzky železný mostík.
Za Rosanou sa cesta rozdelí a vy si môžete vybrať, či chcete ísť doľava alebo doprava. Vydajte sa doľava, kde vás čaká Megalo Meteoro, alebo kláštor Veľkého Meteora. Za nádhernú výzdobu tohto kláštora sa môžeme poďakovať srbskému panovníkovi Symeonovi Urosovi, ktorý vstúpil do jeho rádu a venoval mu všetok svoj majetok. Je to najväčší, najvyšie položený a najstarší zo všetkých šiestich zachovaných kláštorov. Je v ňom aj múzeum a bývalých rádových bratov môžete dokonca vidieť, teda, aspoň ich lebky v kostnici kláštora. Ak by ste nemali dostatok času a mohli si vybrať len jeden kláštor, ktorý navštívite, určite by to mal byť tento. Jeho návštevu si však aj najviac odpracujete, pretože zatiaľ čo do väčšiny kláštorov treba vyšliapať tristo až štyristo schodov smerom nahor, tu najprv musíte zísť dolu do údolia a až odtiaľ pokračovať smerom hore. A potom naopak.
Hneď vedľa leží kláštor Varlaam, druhý najväčší zo šestice. Jeho expozícia vám priblíži život v kláštore, uvidíte tu kuchyňu, vodnú nádrž na zachytávanie dažďovej vody a tiež kôš z povrazov zo šestnásteho storočia, ktorý mnísi používali na prepravu medzi kláštorom a cestou.
Druhé rameno odbočky vás zavedie do kláštorov Svätej trojice a Agios Stefanos. Kláštor svätej trojice ste mohli vidieť aj napriek tomu, že ste neboli v Meteore – stvárnil totiž sídlo zloducha Kristatosa v bondovke „Len pre tvoje oči“.
Po úspešnej návšteve ľubovoľného počtu kláštorov sa môžete spustiť dolu do Kalambaky, na aute, autobuse alebo pešo, a dopriať si zaslúžený obed.
Pár praktických rád
Ak sa rozhodnete meteoru navštíviť, odporúčam vám spraviť tak hneď zavčas rána, ešte pred tým, než sa do nej vrhnú davy turistov. My sme ju navštívili mimo turistickej sezóny a napriek tomu sa parkoviská pri kláštoroch začali plniť už okolo desiatej hodiny (Kláštory sa otvárajú zväčša o deviatej a „obedňajšiu prestávku“ majú medzi jednou a treťou). Nechcem si predstaviť, ako to tam musí vyzerať v lete...
V prvom rade si zbaľte dostatočné zásoby pitnej vody, pretože v meteore poľahky vyšliapete aj tisícku schodov. Podľa fotiek môžete vidieť, že návšteva Meteory asi nepadne dobre ľuďom, ktorí majú strach z výšok. Vstupné je znesiteľné, dve eurá na osobu, berúc ohľad na to, že za deň navštívi turista kláštorov niekoľko. Koľko, je už na vás, my sme absolvovali tri (Rousanou, Meteoron a Varlaam) a ostatné sme si pozreli už len zvonku. Čo sa oblečenia týka, platia všetky klasické odporúčania pre návštevu pravoslávnych pamiatok: muži môžu mať tričko s krátkym rukávom, ale dlhé nohavice a ženy sukňu pod kolená. Nespomínam si, že by sa vyžadovala šatka okolo hlavy pre ženy v celom kláštore, v kostoloch a kaplnkách si ju však na hlavu určite dajte. No aj keď prídete, milé dámy, v nohaviciach, nevadí, v každom z kláštorov majú praktické „zásterky“, ktoré si omotáte okolo pása.
