Blackpool začal písať svoju históriu ako obyčajná farmárska usadlosť a prvá seriózna stavba tu bola postavená až na konci sedemnásteho storočia. Obľubu si toto mesto získalo v polovici osemnásteho storočia, kedy začali anglickí lekári ordinovať kúpanie sa v mori ako všeliek na rôzne zdravotné problémy. Už čoskoro premávala do Blackpoolu pravidelná dostavníková linka. V štyridsiatych rokoch devätnásteho storočia, ako reakciu na jeho narastajúcu popularitu, prepojili Blackpool s veľkými mestami ostrova železničnou traťou. Okrem anglickej smotánky mesto začali navštevovať aj bežní ľudia, najmä za účelom zdravotných pobytov. Pracovníkom, ktorí sa po priemyselnej revolúcii presunuli z polí do zadymených tovární, padol čerstvý morský vzduch viac než vhod. A tak vznikla dlhá promenáda lemovaná gýčovými turistickými atrakciami s tromi mólami. Známe Winter Gardens prvýkrát otvorili svoje brány v roku 1878 a o desať rokov neskôr v ich komplexe pribudla aj opera.
Z toho, čo o Blackpoole čítam, ho dodnes navštevuje celkom slušné množstvo Britov a to najmä v letných mesiacoch. Zároveň je ale možné badať pokles turistov, čo spôsobila letecká doprava a lacné dovolenky v letoviskách Stredozemného mora. Najviac si to všimnete prechádzkou po meste - hotely, reštaurácie či zariadenia sú síce otvorené a fungujúce, ale je dosť zrejmé, že do ich rekonštrukcie sa mnoho peňazí neinvestovalo. Na druhej strane sa však mesto snaží lákať návštevníkov v predĺženej letnej sezóne inštaláciou špeciálneho osvetlenia, ktoré svieti od septembra do novembra. Dnes si Blackpool vyberajú všetci tí, ktorí sa chystajú do chomúta ako miesto pre svoju rozlúčku so slobodou, či už stags, teda chlapi, alebo hens - baby.
Slávne Winter gardens ma, musím povedať, trochu sklamali. Známa Empress Ballroom je síce skutočne obrovská s najväčším a najkvalitnejším parketom na akom som kedy tancovala, no ďalšie miestnosti tohto komplexu boli tiež už dosť poznačené zubom času. Strecha nad tým skvelým parketom bola deravá. Ale po tom, čo som videla PKO vo svojom pôvodnom stave a čo s ním spravili počas večerov Let's Dance chápem, že podobne musia Winter Gardens vždy prikrášliť aj na tanečný sviatok roka, Blackpool Dance Festival. Spanish Ballroom je na tom o poznanie lepšie, asi preto ju v posledných rokoch využívajú na tanečných súťažiach omnoho častejšie.
Ale možno som na toto príjemné prímorské mestečko bola príliš prísna. Navštívila som ho koncom februára, teda v čase, keď je anglická zima najškaredšia, najchladnejšia a najupršanejšia. Odliv odhalil všetok nános rias na schodoch na pláž a korózie stĺpov mól a upršaná šeď nepridala na kráse relatívne vyľudnenému mestu. Náš hotel bol priamo ako vystrihnutý z rokov šesťdesiatych. Ulice poloprázdne a zbierka turistických pascí s prívlastkom "Svetovo preslávený" z väčšej časti zatvorená.
A najveselší zážitok z celého pobytu? Jednoznačne to, ako vzhľadom na absenciu akýchkoľvek stánkov s občerstvením pre hladných tanečníkov boli tí nútení medzi kolami súťaží hľadať niečo rýchle pod zub. Toľko dievčat v šatách žiarivých farieb a makeupe ako z travesty show a oranžových mládencov vo frakoch predsa len nevidia miestni pobehovať po uliciach mesta každý deň. Zažila som to na vlastnej koži, keď som zabehla do miestnych potravín vo svojich neónovozelených šatách a červených čižmách... bohvie čo si pomyslel ujo predavač...
Jeden pozdrav spred Winter Gardens, bohužiaľ bez oných červených čižiem :)
