Doprava
Autom sa z Bratislavy do Chamonix našoférujete: trasy s priemernou dĺžkou 1150 kilometrov vedú spodkom cez Rakúsko a Taliansko, vrchom cez Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko alebo začiatkom hornej trasy cez takmer celé Rakúsko, v ktorom zmeníte smer na juh do Talianska. V každom prípade je to dosť. V našom prípade, z Moskvy, snáď ešte viac a preto sme sa rozhodli letieť. Aeroflot a určite aj ďalšie letecké spoločnosti vám v zimnej sezóne prepravia okrem jedného kufra v rámci odovzdanej batožiny aj lyže či snowboard a lyžiarky zdarma.
Leteli sme do Ženevy a z letiska sme si objednali transfer minibusom. Spoločností je veľa a ceny sa pohybujú od 30 eur na osobu v prípade transferu, kedy ste v minibuse s ďalšími pasažiermi. Alternatívne sa dá prenajať celý minibus alebo objednať komfortnejšie vozidlo, všetko už záleží od vás. Transfery bez problémov zabezpečujú prostredníctvom kontraktorov aj hotely, stačí sa ozvať priamo im. Cesta trvá niečo vyše hodiny.
Ubytovanie
Chamonix-Mont-Blanc je dedinka s počtom obyvateľov do desať tisíc, no vďaka ubytovacím kapacitám vyzerá omnoho väčšia. Dobrou správou je, že si je z čoho vyberať, k dispozícii máte hotely, apartmány, priváty a dokonca aj hostely, ktoré sú tiež umiestnené v relatívnom centre mesta. Všetko je v podstate blízko k vlekom, ku ktorým si ale budete musieť pár minút odšliapať. Ten náš bol hore kopcom, čo sme však považovali za dobrú rozcvičku pred lyžovačkou.
Strava
Nebolo by to Francúzsko, keby turistov nelákalo aj na lahodné pokrmy svojej tradičnej kuchyne. Nuž, vydegustovali sme toho toľko, že sme vždy na druhý deň mali čo robiť, aby sme množstvo prijatých kalórií kvalitne vylyžovali. Pripravila som pre vás prierez reštaurácií podľa kategórií:
Vysokokapacitné vývarovne: testovali sme predstaviteľa - reštauráciu La Calleche s niekoľkými miestnosťami na sedenie. Tá bola typická svojím silným syrovým puchom, ktorý nás ovanul v momente, keď sme do nej vošli. Našťastie sa na to dalo postupne zvyknúť. Je to vhodné miesto na ochutnanie lokálnej savojskej kuchyne, ktorá je plná syra, zemiakov a rôznych druhov mäsa. My sme si zvolili kúsočky mäsa, ktoré sme si opekali na grile priamo na našom stole a u susedov vedľa sme videli obrovský tepelný rezač, ktorým ukrajovali k zemiakom kúsky z obrovského syrového bochníka. Fondue sme neskúšali, vôňa nás totiž zaručene odradila od silných syrových jedál. Reštaurácia sa v priebehu večera zaplnila.
Michelin odporúča: Reštaurácia Le Panier des 4 Saisons v našom súkromnom rebríčku dopadla najlepšie, pretože bola malá, mala príjemnú atmosféru, na jedlo sme nečakali dlho ani podľa našich štandardov a všetko bolo vynikajúce. Bola to tá kategória jedál, ktoré jete pre pôžitok z chute. Dodnes spomínam na ich raviolli s kozím syrom a vynikajúci výber vín. Reštaurácia, v ktorej dostanete za svoje peniaze kvalitu.
Michelin *: Jednu michelinovskú hviezdu mala reštaurácia Le Bistrot, ktorá ponúkala relatívne odľahčenú kuchyňu, zaujímavé jedlá z rýb a kvalitné mäso. Vyskúšala som tatársky biftek z miestnych rýb a krvavý steak Black Angus. K nemu vynikajúce zemiakové pyré, ktoré u mňa vždy preverí schopnosti kuchára. Stále veľmi dobrý pomer kvality a ceny, môžete si vybrať menu spárované s vhodnými vínami. Večera tu vám zaberie niečo vyše dvoch hodín. Jedlo je servírované zaujímavo, chutí vynikajúco a je to zážitok. Napriek michelinovskej hviezde to nie je naškrobená reštaurácia a stolovalo v nej mnoho rodín s deťmi (všetky boli veľmi dobre vychované a žiadne nerušilo ostatných hostí). Odporúčam ako najlepšiu voľbu ak máte radi haute cuisine no obľubujete ju bez tuhých golierikov.
Michelin **:
Albert Premier alebo Albert prvý je reštaurácia v rovomennom hotelovom komplexe, ktorú sprievodca spoločnosti Michelin ohodnotil dvoma hviezdičkami. Vchádzali sme do nej preto s veľkými očakávaniami. Naplnené boli tak na polovicu, niektoré chody boli vynikajúce, napríklad noha jahňaťa či jemná teľacina, iné rozpačité a bez fantázie, najmä naše prejdedlá - špargľa, gnocchi a rybací chod. Aspoňže si to na koniec poopravili skvelým výberom syrov a výbornými dezertami. Prekvapila nás mimoriadna chaotickosť prevádzky - počas troch hodín, ktoré sme za stolom strávili, sa okolo nás okrem pochopiteľného someliéra vystriedali asi traja čašníci a keď bolo treba platiť, nikto sa neunúval priniesť nám účet. Ku koncu nám už bola dlhá chvíľa a keď konečne priniesli účet, svokra si odskočila, že veď aj tak o chvíľku pôjdeme. Mali ste počuť jej zdesenie, keď sme jej volali, nech sa vráti, ešte priniesli malý dezert - drobné čokoládky a bonbóny. Je to milá pozornosť, no nemali sme na ňu už ani len to miesto v žalúdku. Bol to zaujímavý zážitok ale namiesto Alberta prvého by som vám radšej odporučila navštíviť Le Bistrot, ktorý je o poznanie lacnejší a jeho kuchyňa na vás zanechá omnoho lepší dojem. Nechajme Alberta Francúzom, ktorí na rozdiel od nás barbarov mile radi stolujú celé hodiny.
Lyžovačka
Po gastronomickom okienku sa konečne dostávame k tomu najpodstatnejšiemu a teda snehu, svahom a športu. Chamonix sú Alpy ako vyšité a jeho svahy po oboch svahoch kotliny, v ktorej Chamonix leží sa dá lyžovať. Dni na svahu sme trávili na opačnej strane údolia s výhľadom na Mt. Blanc, kde najvyšším bodom je vrch Brevént-Flegére 2 525 metrov nad morom. Viedla z neho skvelá čierna zjazdovka.
Skipass síce platí na celé údolie, avšak jednotlivé miesta nie su úplne prepojené a preto si treba vybrať, kde sa budete lyžovať. Stanica Aguille du Midi pod Mont Blancom láka nielen priaznivcov freerideovéh lyžovania, no aj rekreačných turistov, ktorí sa vyvezú hore, pozrú si horskú stanicu a potom sa opäť odvezú dolu. Počas cesty hore raz prestúpite, vyvezú vás masívne gondoly, na ktoré dostanete v pokladni ku skipassu aj časenku. Najmä ráno sa dosť načakáte, preto je prehliadku stanice ideálne popoludnie. No aj vtedy sa pripravte na tlačenicu v lanovke.
Stanica Aguille du Midi leží vo výške 3 777 metrov nad morom a výšku budete cítiť. Je z nej výhľad na Vallée Blanche, teda biele údolie, trasa pre freeriderov. V stanici je okrem niekoľkých informačných panelov obchod so suvenírmi a kaviareň.
Atrakciu s názvom Krok do prázdna sprístupnili len nedávno a pozostáva zo sklenenej kocky, ktorá visí nad údolím - pod nohami vidíte priepasť pokrytú bielym snehom. Táto atrakcia je v cene, ktorú ste zaplatili za cestu hore, akurát si na ňu treba odstáť rad. Potom si musíte odložiť všetky kabelky a ruksaky, na nohy obuť špeciálne papuče, aby ste nepoškodili plexisklo a až potom môžete vstúpiť... do prázdna.
Neboli by sme to my, ak by sme nevyužili deň aj na cestovanie a tak sme si posledný deň pred odletom urobili malý autobusový výlet do neďalekého talianskeho mesta Aosta. O ňom niekedy nabudúce. Chamonix hodnotím ako príjemnú voľbu pre náročnejších lyžiarov, rodiny s deťmi a nadšených gurmánov.
