Marek Šefčík
... smrť.
Je koniec. Babka nás navždy opustila. Aspoň sa to tak hovorí.
Stredoškolský učiteľ, otec troch detí a manžel jednej manželky :)Marek Šefčík nový blog Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Narodenie. Detstvo. Dospievanie. Dospelosť. Stredný vek. Staroba. A smrť.
Somár! Mohol držať papuľu a nič by sa mu nestalo. Žil by. Ale furt do toho musel rýpať. Jeho sa to netýkalo, tak načo strkal nos do cudzích vecí? Vedel, že si to odskáče a nedal si s tým pokoj. Bolo mu to treba?
Už sa to blíži. Deň detí je tu čo nevidieť. Aj naši zákonodarcovia sa činia, tiež chcú dať deťom nejaký darček. Pripravili ho už skôr a svetlo sveta uzrie práve 1.6.2007. Hovorím o zákone, ktorý vstúpi do platnosti, o zákone, ktorý sme prebrali, ako ináč, zo smerníc Európskej únie. Od 1. júna môžete dieťa v aute prevážať iba v autosedačke!
Každý tu (v západnom svete) „nadáva“ na extrémistov. Bojíme sa ich. Znepríjemňujú nám život. Nepoznám vo svojom okolí človeka, ktorý by im fandil. Ja osobne si však myslím, že sa od nich máme čo učiť. Nie, samozrejme, vo všetkom, no v niečom sú predsa omnoho lepší ako my.
Sviatok Všetkých svätých, Pamiatka zosnulých, dušičkový týždeň, zvýšená návštevnosť cintorínov, upratovanie a skrášľovanie hrobov, ale aj vandalizmus na cintorínoch – toto všetko je prívlastkom týchto dní.
To, čo si želal sa nestalo. Všetci sme vedeli, že sa to nestane. Žiadna vláda jednej strany, ako za totality, sa nekoná. Našťastie.
Už je tu apríl. Aj mrazy so snežením konečne ustúpili. Jún je blízko. Tento jún bude veľmi zaujímavý. Pre našu krajinu hádam aj patrične dôležitý. Je to totiž volebný mesiac vo volebnom roku. Ináč povedané – zvolebnieva sa. A začína to tak aj navonok vyzerať. Predvolebné stroje v jednotlivých politických stranách sú namazané a dali sa do pohybu. Nevieme čoho sú tieto mašiny schopné, nevieme čo bude potom, keď sa ich motory zastavia. No jedno vieme už teraz – v tom júni to bude ťažká voľba. Aspoň to tak prezentujú aj mnohé médiá.
Priznám sa, že Nitru veľmi nemusím. Fandil som viac Skalici. Nitra bola v sérii o krôčik lepšia. Postúpila zaslúžene. V prvom zápase ďalšej série navyše vyfackovala Žilinu a zdalo sa, že sa všetko vracia späť k suverénnosti zo základnej časti. Zdanie klamalo. Prišiel druhý zápas. Napriek tretinovému víťazstvu 2:0 začala byť Žilina, v druhej a tretej časti, veľmi nepríjemná. Vyrovnala. Tak ako so Zvolenom, ani teraz ju šťastie v predĺžení neopustilo. Stav série 1:1.
Je vám to fakt jedno? Normálne prídete domov, večer sa umyjete, pozriete sa na svoj ksicht v zrkadle, usmejete sa na seba a spokojne si ľahnete spať? Chcete tvrdiť, že noc je úplne pokojná, že sa vyspíte doružova ako baránok, ráno vstanete a už je to nenávratne preč?Neverím! Alebo aspoň by som chcel, aby toto nebolo možné.
Ako chceme vychovávať naše deti? Ak im budeme hovoriť „zlaté“ slová a náš život, naše konanie bude o niečom úplne inom, napľujú nám do ksichtu a dodajú to známe príslovie o vode a víne... Ak budeme v maličkostiach nečestní, nemôžme od nich chcieť, aby potom, vo veľkých, dôležitých životných situáciách nekonali pokrivene.
Môže niekto pochváliť pravicovú vládu, pravicové reformy a v zapätí vyzdvihovať sociálnu demokraciu? Dá sa súhlasiť s Dzurindom a s Ficom zároveň?
Asi je pravda, že naše súdy a policajné zložky pracujú lepšie, ako v minulosti. Nikto nepochybuje ani o tom, že k ideálu to má ešte veľmi ďaleko. V legislatíve máme tiež diery, ktoré tí šikovnejší z nás, využívajú na obchádzanie zákona. Niektorí si ani s týmto triafaním sa do dier starosť nerobia. Po zákonoch rovno šliapu v zmysle hesla „aj tak sa mi nič nestane“. Škoda, že majú pravdu. Nájdu sa zákony, ktoré existujú len preto, aby „papier nebol čistý“. Spomeniem jeden – Zákon o ochrane nefajčiarov.
Stalo sa to pred mesiacom... a vždy, keď o tom premýšľam, vždy, keď to vidím v televízii, keď o tom niekto hovorí, lesknú sa mi oči. Zviera mi hrdlo. Nemôžem sa cez to iba tak jednoducho preniesť. Navyše, som tam mal známeho. Kamarát z detstva. V malej dedinke pod Spišským hradom každý každého pozná a je veľmi ťažké sa odosobniť. Taká udalosť zabolí. Každého. Bol mladý, o rok mladší ako ja. Mal dvadsaťšesť. Chcel sa oženiť, založiť si rodinu... Náhle odišiel.