Ján Serbák
Sobotňajší výlet na Štrbské Pleso
Keď som bol v prvej polovici minulého roku ako bloger na niekoľko mesiacov vyradený z výberu Sme, sľúbil som adminom, že ak ma do výberu vrátia, nebudem už písať o Cigánoch, ani o politike, ale budem sa držať osvedčených fotoreportáži z turistiky. V letnej turistickej sezóne sa mi vcelku darilo, aj som potešil svojich priaznivcov dvadsiatkou blogov na danú tému. Potom prišla turisticky ideálna (dlhá, teplá a najmä suchá) jeseň, ja som však mal smolu. Od septembra do decembra som polovičku času preležal, súžovaný rôznymi chorobami. K desiatke mojich diagnóz sa pridali aj také, že som nemohol sadnúť ani na svoj obľúbený bicykel. S veľkým potešením, ale aj závisťou som čítal blogy Janka Urdu, Zuzky Minarovičovej a ďalších milovníkov prírody, ako si užívajú v našich krásnych horách. Ako rekvovalescent som sa po takmer štvormesačnej nútenej prestávke zúčastnil až silvestrovského výstupu na Sninský kameň, z ktorého je môj posledný blog. Nesmierne som sa tešil na autobusový zájazd do Vysokých Tatier a Spišskej Kapituly, s dvojtýždňovým predstihom naplánovaný našim novým farárom na sobotu 4. februára.