Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
O maratóncoch je známe, že majú radšej oblačné a chladnejšie počasie. Aj keď predpoveď počasia na dnes bola pre účastníkov 27. ročníka Podvihorlatského maratónu priaznivá (oblačno, miestami dážď), skutočnosť bola iná. Obloha bola jasná, po celej 42 195-metrovej trati okolo Zemplínskej šíravy na maratóncov pripekalo.
Už tradičného veľkonočného výstupu na Šimonku (1092 m n.m.), najvyšší vrchol Slánskych vrchov, sa zúčastnilo vyše 200 turistov z Prešova, Michaloviec, Strážskeho, Hanušoviec a Vranova nad Topľou. Slánske vrchy v okolí Šimonky sú popreplietane množstvom veľmi dobre značených turistických, cykloturistických aj lyžiarskych chodníkov. Na Šimonku je najľahší výstup z obce Zlatá baňa popri najvyššej stavbe na Slovensku - vysielači Dubník. Naša 20-členná skupina turistov z Michaloviec a Strážskeho si vybrala 19,5-kilometrovú okružnú túru z Hermanoviec nad Topľou po zelenej značke cez Obracanú studňu na Šimonku a zostup po červenej a modrej cez Hermanovský hrebeň popri sopke Oblík a cez Údolie obrov.
Päť kilometrov južne od najvyššieho bodu slovensko-maďarskej hranice, 895-metrového vrchu Veľký Milič, sa vypína nad okolím pekný hrad z 13. storočia Füzér. Milovníkov histórie určite zaujme fakt, že na hrade sa v roku 1612 niekoľko mesiacov skrývala krvilačná grófka Alžbeta Báthory, keď sa jej podarilo újsť z väzenia na Čachtickom hrade.
Slanské vrchy na juhu východného Slovenska plynule prechádzajú do Zempléni Hegység a spolu s našimi Zemplínskymi vrchmi patria do Matransko-slanskej oblasti. Hraničný vrchol Veľký Milič (895 m n.m.) je najvyšším bodom slovensko-maďarskej hranice a zároveň najvyšším vrchom Zempléni Hegység aj južnej časti Slanských vrchov. V sobotu sa konal na Veľkom Miliči už 6. ročník medzinárodného stretnutia turistov a milovníkov prírody.
Včera som sa zúčastnil 6. medzinárodného výstupu na Veľký Milič. Pekné jarné počasie využili stovky turistov a milovníkov prírody zo Slovenska aj Maďarska. Z Michaloviec odišli pred pol ôsmou ráno dva plné autobusy mladých nadšencov turistiky z Gymnázia Pavla Horova, aj skúsení turisti z oboch michalovských turistických klubov. Z maďarskej dediny Pusztafalu sme vystúpili na hraničný hrebeň a pokračovali k malebnému horskému jazeru Izra. Po krátkom oddychu sme pokračovali po červene značenom chodníku k chate Kopáska. Od chaty sme sa dostali strmým výstupom na hraničný hrebeňový chodník. Po modro značenom chodníku sme vystúpili na najvyšší vrchol slovensko-maďarskej hranice Veľký Milič, kde nás už čakali turisti z Košíc a okolia, ako aj z Maďarska. Po príhovoroch a malom pohostení sme sa spoločne odobrali smerom na maďarskú obec Füzér. Zastavili sme sa na Bojovej lúke, kde nás čakal boj so šiestimi kotlami guľášu. Po víťaznom boji sme zostúpili k dedine a v zápätí vystúpili na nádherný hrad Füzér. Z akcie som si doniesol vyše 500 fotografií, čo ma donútilo rozdeliť fotoreportáž na 3 časti.
Spolu so šiestimi kolegami z Prvého michalovského klubu slovenských turistov som využil pekné jarné počasie na 26-kilometrovú túru Slanským pohorím. Po zostupe zo Slanského hradu sme prešli po červeno značenej turistickej trase severovýchodným smerom na vrch Bogota a zostúpili sme po zelenej značke na juhovýchod do Zemplínskej Teplice.
Dnes ráno som nasmeroval svoj bicykel do Národnej prírodnej rezervácie "Jovsianska hrabina". Je to najväčšia lokalita prísne chránenej bledule jarnej karpatskej, ktorá je teraz v plnom rozkvete. Okolie horského potôčika Myslina pod južnými svahmi Vihorlatu je posiate desaťtisícmi týchto pekných bielych kvietkov so žltozelenou škvrnou na každom okvetnom lístku.
Kým snežienku pre jej hojný výskyt pozná veľa ľudí, bleduľa jarná sa vyskytuje len na južnom úpätí pohoria Vihorlat. V roku 1954 boli vyhlásené jej stanovištia pri potoku Myslina medzi Jovsou a Porubou pod Vihorlatom za prírodnú rezerváciu "Pod hrabinami". Kvety bledule jarnej sa podobajú na snežienku, ale majú na rozdiel od nej zvončekovitý tvar a na každom okvetnom lístku na konci zelenožltú škvrnu. Vyrastá z cibuľky a obľubuje vlhké lužné lesy a močaristé lúčky pri horských potokoch. Takéto podmienky nastávajú skoro na jar, keď sú pôdy podmáčané vodami Mysliny z roztopeného snehu Vihorlatu.
Po prečítaní desiatok článkov o zemplínskom "podnikateľovi" Mikulášovi Varehovi a najmä diskusií k nim, som si uvedomil, že na blogu SME bol len 1 článok na túto tému. Nechcem tu opakovať stokrát počuté, chcem pridať niečo nepublikované a vyjadriť svoj názor na túto kauzu.
Včerajšie slnečné odpoludnie som využil na cyklovýlet na hrádzu Zemplínskej šíravy. Po korune východnej hrádze vedie vyše 4 km dlhá úzka asfaltová cesta z Jovsy na juhozápad do Lúčok, vhodná pre korčuliarov a cyklistov.
Po zmedializovaní zlatých padákov v košickej teplárni sa Richard Sulík podujal stopnúť bohapusté obohacovanie straníckych nominantov v štátnych podnikoch. Akútnosť prijatia legislatívnych opatrení v tejto oblasti potvrdzujú aj ďalšie prípady, ktoré odvtedy vyplávali napovrch.
Včera v podvečer mi zavolal kolega z Prvého michalovského klubu slovenských turistov, že ráno sa ide do Vihorlatských vrchov. Neváhal som ani minútu, najmä keď mi oznámil, že idú cez našu dedinu a zastavia sa po mňa.
Po dlhoročných nepriaznivých prognózach populačného vývoja na Slovensku sme si v posledných dňoch konečne mohli prečítať aj niečo pozitívneho. Nie, nemám na mysli zprávu o narodení trojičiek v Prešove, to nás nezachráni. Na záchrane Slovenska pred vymretím sa pracuje v cigánskych osadách.
Včera večer som vo fotoreportáži "Viniansky hrad" čitateľov oboznámil s regionálnym zimným zrazom turistov na Vinianskom jazere. Naša skupina začala túru z obce Vinné po modrej turistickej značke na Viniansky hrad a jeho obhliadkou môj včerajší príspevok skončil. Keďže nemám rád nedokončenú robotu, tak som si privstal, aby moji fanúšikovia mali ráno na monitore pokračovanie túry z Vinianskeho hradu cez Vinianske jazero na kopec Senderov, k pozostatkom románskeho kostolíka z 11.-12. storočia a k autobusu na Medvediu horu.
Včera som sa zúčastnil regionálneho zimného zrazu turistov vo Vinnom pri Zemplínskej šírave. Bola to moja premiéra organizovaného turistu. Na staré kolená som sa zbláznil a po vyše 50 rokoch neorganizovaného túlania som počas silvestrovského výstupu na Sninský kameň požiadal šéfa Prvého michalovského klubu slovenských turistov Zdenka Šteliara o prijatie do klubu. Zdenka, ktorý značkuje turistické chodníky vo Vihorlatských vrchoch už 45. rok, poznám dlho. Ešte dlhšie poznám jeho rovesníka Tomáša, vďaka ktorému som už zopár túr s michalovskými turistami v minulosti absolvoval.
18. februára mali začať Zimné deaflympijske hry 2011, ktoré boli Slovensku pririeknuté ešte v januári 2005. Posledná šanca, že sa hry uskutočnia, dnes večer padla. Tlačová konferencia, avizovaná predsedom organizačného výbor hier Jaromírom Rudom na 18. hodinu nebola, Štrbské Pleso a Jasná dali zimným hrám nepučujúcich športovcov definitívne nie, pretože nedostali na účet ani cent.
Po komunálnych voľbách sa roztrhlo vrece s kauzami okolo neprimeraného odmeňovania vo verejnom sektore. Najprv to boli starostovia a primátori, zarábajúci viac ako premiérka, teraz dominujú zlaté padáky manažérov štátnych firiem.
Včera bolo vo Vysokých Tatrách nádherné počasie. Slniečko svietilo, nefúkalo, viditeľnosť bola perfektná. V Starom Smokovci som sa ocitol na pravé poludnie a mal som k dispozícii 4 hodiny času. Myslím, že som ich využil efektívne. Vystúpil som sa na Hrebienok a po magistrále smerom na Skalnaté pleso po Lomnickú vyhliadku. Cestou tam som sa zastavil pri horolezcoch na ľadovej stene v závere Malej studenej doliny a na spiatočnej ceste na Zamkovského chate, pri snehovom Betleheme, na Rainerovej chate a pri Studenovodských vodopádoch.
Včera som sa zúčastnil zimného výstupu na najkrajší vrchol Vihorlatkých vrchov - Sninský kameň. Tejto peknej silvestrovskej turistickej akcie sa zúčastnilo približne 200 turistov. Mrazivé a dopoludnia aj hmlisté počasie nám nedoprialo výhľad z vrcholu do okolia, ale napriek tomu som mal zo štvorhodinovej túry krásnou zimnou prírodou skvelý zážitok.
Moja rodná dedinka, v ktorej som prežil väčšinu života, bola vždy tichou dedinkou, v ktorej dávajú líšky dobrú noc. S pribúdaním nových mladých prisťahovalcov, ktorí si na staré domy zarobili najmä na štedrých sociálnych dávkach v Anglicku a zvýšilo im aj na autá, pribúda aj hluku. Pred dvadsiatimi rokmi som si predvídavo postavil nový dom ďaleko od cesty, veď na 37-árovom pozemku po predkoch je miesta dosť. Sme tak aj s manželkou čiastočne uchránení pred hlukom áut a subwooferov v nich. Žijeme v centre obce pri kostole a priamo pred našim domom je námestíčko s otočkou pre autobus. Po zotmení sa tu pravidelne zhromažďuje rómska mládež a predvádzajú sa tu svojimi autami aj frajeri z okolia.
