Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené
Na posledný deň v krajine Jánošíka v okolí Terchovej som si nechala tú najkrajšiu časť, Zbojnícky chodník. Neviem pôvod prečo ho tak nazvali, ale zrejme týmto chodníkom by ich pandúr asi ťažko naháňal.
Druhý deň – môj pôvodný plán som zmenila o 180 stupňov a zo Snilovského sedla som zamierila červeným turistickým značením na Malý Kriváň.
Zostávajúci čas do večera som ešte využila na krátku prechádzku k rozhľadni Terchovské srdce. Trasu som si naštudovala vopred nemal by byť problém sa k nej dostať.
Mojim plánom na prvý deň bolo si dať takú ľahšiu rozcvičku v okolí Terchovej. Voľba padla na Jánošíkove diery. Čas ma nesúril, tak som si užila celú trasu aj čo sa týka fotografovania.
Naposledy som absolvovala Súľovský hrad, skaly. Ale ešte ma lákal Žibrid a Zbyňovský budzogáň. Dúfajúc, že touto trasou už nebudú také davy turistov, využila som pekný deň na realizáciu môjho plánu.
Alebo neskorého leta? Pranostika hovorí : Na Panny Márie narodenie (8. septembra) lastovičiek rozlúčenie.
Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť a tak to bolo aj v našom prípade. Posledný deň sme mali naplánované prejsť Prielom Hornádu. Ráno sme zas začínali opäť v Podlesku.
Keď som pripravovala trasy ktoré chcem absolvovať, tak som sa dočítala, že Suchá Belá je najnavštevovanejšou roklinou v Slovenskom raji. Rozhodla som sa, že po predchádzajúcej jemnej rozcvičke by som mohla zvládnuť aj túto trasu.
Slovenský raj – k miestam ktoré som už dávnejšie plánovala tu navštíviť určite patrí Tomášovský výhľad. Bola som tam pred 22 rokmi so synom, pamätala som si to ako krásny kus Slovenska.
Súľovské skaly to však nie je len oblasť nazvaná Organy s Gotickou bránou a skalné bralo na ktorom kedysi stál hrad. Sú tu ďalšie skalné útvary ktoré vynikajú svojou nevšednosťou.
Sú miesta na ktoré sa rada vraciam. Nezáleží mi na tom, že som tam už bola, vždy objavím niečo, čo som si predtým nevšimla, nové výhľady, alebo je to zas v inom ročnom období a tá príroda je zas iná.
Ešte začiatkom roku 2016 som písala blog „Okolie Novej Bane – Zvonička“ https://simunekova.blog.sme.sk/c/399007/okolie-novej-bane-zvonicka.html. Je to zaujímavý neveľký turistický okruh. Čo sa odvtedy zmenilo?
Obec Červený Kameň sa nachádza v Bielych Karpatoch, v Ilavskom okrese. Nad obcou je prírodná rezervácia „ Červenokamenské bradlo“ s plochou 47,52 ha, kde sa vypína vápencový monolit o výške 45 m a vrch Červenej skaly 732 mnm.
Sú miesta, z ktorých sa ťažko odchádza, záplavy lúčnych kvetov, ktoré ma vždy potešia. Kytičku si občas aj domov donesiem, ale najkrajšie sú na lúke...
Hovorí sa, že ak nepríde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore. To platí aj v mojom prípade, keď som chcela fotografovať zimnú krajinu, musela som sa vybrať za snehom.
Každý rok cez zimu chodievam popri tečúcej vode, mám rada zvuk žblnkajúceho potôčika pozorovať ako sa prítokmi zväčšuje, postupne sa z potôčika stáva potok, ktorý sa vlieva do rieky.
Predpoveď počasia sľubovala sneh, kalamitu, našťastie sa nenaplnila. Ráno to vonku vyzeralo ako na jar, slnko, modrá obloha, deň ako keby určený na výlet. Nepripravená na túto slnečnú alternatívu som sa však vynašla.
Návrat na miesto činu, teda na Oponický hrad po takmer 3 rokoch. Cestu na hrad a okolie som opisovala v nasledujúcom blogu: https://simunekova.blog.sme.sk/c/376834/po-hradoch-15-oponicky-hrad-a-kastiel.html
Dodržiavam novoročnú tradíciu, prvou mojou túlačkou je vždy neďaleká Vrch hora. Prechádzka, možno trochu rozjímanie pri kaplnke a hlavne pohyb, čo človek po sviatočných dňoch potrebuje.
Alebo návod na to, ako zvýšiť záujem čitateľov o váš blog a navýšiť karmu. Prelistovala som viac stránok zverejnených článkov aby som dospela k tomuto výsledku.
