Dobrodruh milujúci štyri ročné obdobia. Zoznam autorových rubrík: ...on the road..., FotoOko, Súkromné, Nezaradené
Väčšina miest v juhoindickom štáte Tamil Nadu sa môže pýšiť nádhernými chrámami. Grandiózny chrám, ktorý stojí v srdci mesta Madurai ich však všetky svojou krásou prevyšuje. Tu už aj kravy majú svoje sochy, papagáje veštia budúcnosť a z banánových listov sa stoluje na každom rohu.
Aj v takom tropickom štáte, akým je juhoindický Tamil Nadu je kde uniknúť pred neznesiteľnými horúčavami. Zo slnkom rozpálených plání sa stačí vyviezť (šialenou jazdou serpentínami) do niektorého z horských stredísk. Jedným z najpopulárnejších je Kodaikanal.
Indický štát Tamil Nadu je vo všeobecnosti štátom najrôznejších foriem hinduistických chrámov, dobrého jedla a usmievavých ľudí. Chlapi chodia v sukniach a ženy s kvetmi vo vlasoch.
Na Silvestra sme sa ocitli v meste Thanjavur. Na hlavnej ulici vidíme desiatky hotelov. Vchádzame do viacerých z nich, ale všade nás namiesto do izieb vedú k stolu a ponúkajú večeru. Až neskôr zisťujeme, že "hotel" tu na juhu Indie znamená "reštaurácia". Konečne sme teda pochopili aj záhadu "vegetarian/non-vegetarian" hotelov.
Neďaleko Pondicherry sa nachádza experimentálne mesto, ktoré nepatrí žiadnej krajine, ale celému svetu. V roku 1968 ho začala budovať Mira Alfassa (ktorú tu dnes každý volá „Matka") ako jeden z projektov nadácie Sri Aurobinda a pomenovala ho „Auroville". Na otvorenie výstavby vtedy prišli delegáti až zo 124 krajín sveta. Je to miesto, kde sa prelína ekológia, moderné technológie a spiritualita. Na jeden deň sme sa teda vybrali pozrieť sa, ako sa im darí.
V Indii je možné všetko. Ak sa niekomu zacnie napríklad za Francúzskom, stačí aby zavítal do niektorého zo štyroch izolovaných mestečiek spoločne tvoriacich štátik Pondicherry.
Iba hodinku cesty autobusom na juh z veľkomestského prostredia Chennai prichádzame do malej pokojnej rybárskej dedinky Mahabalipuram. Na Vianoce roku 2004 tu uprostred noci dorazila ničivá vlna cunami. Zanechala za sebou ohromnú spúšť a zničila domy miestnych rybárov. Chrám, ktorý už trinásť storočí stojí priamo na pláži však ostal neporušený.
Do hlavného mesta štátu Tamil Nadu a zároveň najväčšieho mesta južnej Indie sme dorazili za silnej tropickej búrky. Voda sa zo zamračenej oblohy liala prúdom. Prúdom sa takisto liala aj ulicami a postupne sa strácala vo vodách Bengálskeho zálivu.
Keď sme vo Vijayawade vyšli zo železničnej stanice, neverili sme vlastným očiam. „Sme ešte stále v Indii ?" Pred stanicou nás nečakal bežný obrázok bordelu, špiny, smradu, žobrákov a zvierat, ale namiesto toho množstvo zelene, čistota a slušne sa prihovárajúci taxikár. „Vitajte v južnej Indii"
Chlieb ako ho poznáme u nás v Európe v Indii prakticky neexistuje. Ľud tu „fičí" na čapáti - placke z múky a vody, ktorých sa denne upečú stovky miliónov. V jednom zo stánkov sme objavili chlieb s honosným názvom „European deluxe" a tak sme neodolali. Doteraz sme zjedli takmer všetko, ale deluxe chlieb z Khajuraho jednoducho jedlý nebol.
Cestou do Khajuraho sme sa nakrátko zastavili v Allahabade. Allahabad je mesto významné - do jednej veľkej sa tu spájajú dve rieky - Ganga a Yamuna. Z celej Indie tu prúdia svadobné sprievody s cieľom symbolicky uzavrieť manželstvo práve na sútoku týchto dvoch riek. A ďalej pokračovať už spolu.
O Varanasi sme veľa čítali a tušili sme, čo očakávať. To, čo sme ale nakoniec videli sa kompletne vymklo našej predstave o realite. Nečudo, že tu nejaký čas strávil aj Timothy Leary - spisovateľ, psychológ a propagátor LSD. Vo Varanasi totiž ani netreba brať drogy, aby sa človek ocitol v psychedélii.
Už z okna vidíme na stanici čakať dav žobrákov. Zlé tušenie, že čakajú práve na turistov (teda momentálne na nás) sa naplnilo v momente, keď k nám začali naskakovať do ešte idúceho autobusu - cez dokorán otvorené dvere a chýbajúce okno. Prichádzame na miesto s jednou z najväčších koncentrácií chudoby v Indii - Bodhgaya - miesto, kde pred 26. storočiami osvietilo samotného Budhu.
Chlad a končiace sa povolenie na pobyt v Sikkime rozhodli o našom presune ďalej na juh. V Siliguri sme boli nútení opätovne zabojovať o lístok na vlak. Ako nasledujúcu destináciu sme si vybrali miesto, kde osvietilo samotného Budhu - mestečko Bodhgaya v štáte Bihar.
Každého návštevníka vstupujúceho do himalájskeho štátiku Sikkim víta nádherná pestrofarebná drevená brána - colnica. Okolo nás je hustý les a cesta obrastená orchideami. V džípe, ktoré po Sikkime jazdia namiesto autobusov sme boli jediní cudzinci a tak ostatní pasažieri museli počkať kým nám usmievaví colníci skontrolujú povolenie na vstup.
Návšteva legendárneho Darjeelingu na cestách po Indii je ako presun v čase a priestore. Človek akoby sa (s prižmúrením oboch očí) ocitol v malom anglickom mestečku na vidieku v 19. storočí.
Zo Siliguri je to do Darjeelingu asi 80 km. Možno sa tam dostať buď autobusom (džípom) za 4 hodiny, alebo unikátnou himalájskou úzkokoľajkou, ktorá sa po úbočiach zalesnených kopcov plazí neuveriteľných 10 hodín.
Po prekročení hraníc späť do Indie sme už po druhý krát zažili kultúrny šok. Rozdiel medzi Nepálom a Indiou je ohromný. Ako prvé človek zacíti smrad. Potom si uvedomí to neskutočné množstvo ľudí prúdiace ulicami a bojujúce o prežitie, potom odpadky, kravy a všetko ostatné.
Nepál je plný statočných ľudí. Napriek (ekonomickej) chudobe sú bohatí po duchovnej stránke. Dokážu žiť so vztýčenou hlavou, čestne a v pokore, ktorej ich možno učia až samotné Himalájske velikány.
Mestečko Gorkha leží v strmom svahu vo výške zhruba 1000 m n. m. a má tak fantastický výhľad do širokého okolia a na štíty Himalájí.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Dôvody, o ktoré opreli vylúčenie verejnosti, nie sú pravdivé.
Chcú vraj "zjemniť" novelu o mimovládkach.
Kto ju platiť nechce, v žiadnej koalícii nebude.
Niektorí spochybňujú sťažnosti podnikateľov.
