Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V mesiacoch február, marec 2012 (keď kauza Gorila mediálne prehlušila všetko ostatné) sme často počúvali a čítali, že v slovenskej politike by mali byť nové tváre. Tie staré vraj svoju úlohu splnili (či už v dobrom, alebo zlom). O tejto téme sa však hovorilo značne abstraktne a bez väčšieho nadhľadu.
Ak chcem slovenskú politickú opozíciu charakterizovať, tak použijem slová paródia a nuda. Je lenivá, nevie si nájsť kľúčovú tému, ktorou by zaujala verejnosť. Drží sa hesla: Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Tiež môžeme na jej adresu použiť ono známe: Človek sa najviac nachodí, keď nevie kam vlastne ide.
Kresťanskodemoratické hnutie je bez ohľadu na svoje súčasné (alebo aj niekdajšie) kauzy predmetom takmer permanentnej a ostrej kritiky veľkej časti verejnosti, politikov - oponentov, časti novinárskej obce. Kritika má svoj základ nie iba v konkrétnej udalosti (kauze), ale tiež v pestovanej averzií voči tomuto hnutiu. Prečo je tomu tak?
Čitateľ, divák, poslucháč často nadávajú na masmédiá, ich údajnú neobjektívnosť, či bulvárnosť. Ja však úplne súhlasím s názorom, že pravda je subjektívna. Prečo?
Kto je obyčajný, bežný človek? Čo je meradlom obyčajnosti? Tieto otázky si kladiem, keď sa na mňa z médií, z úst politikov (už takmer bez rozdielu farby trička) opakovane tlačia reči o obyčajnom, bežnom človeku.
Manipulatívne techniky obsiahnuté v ľudskej komunikácií sú bežnou súčasťou spoločenského života. V živote politickom ich nachádzame samozrejme taktiež. Záleží od inteligencie a pevnej vôle manipulovaného jedinca, do akej miery nechá so sebou manipulovať a vytvárať tak priestor pre manipulátora a jeho hru.
