Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Vaše meno a priezvisko, prosím. Ako sa voláte? Ani neviem koľkokrát sa ma to za život už niekto opýtal. Od detskej láskavej otázky, až po úradnú strohosť. Dokonca raz na mňa aj nakričali identifikujte sa! Zábavné na tom je, že si takú dôležitú vec, čo nás sprevádza celý život, nemôžeme sami vybrať.
Zachcelo sa mi vyjsť, len tak, do slnečného nedeľného popoludnia, nenáhliť sa, nič nehľadať, ani obliekať sa mi veľmi nechcelo. Natiahla som si kožuštek pamätajúci starú mamu a vyšla za kokavské humná.
Neviem prečo niektorí ľudia chodia do prírody, hundrala som si pri pohľade na zaparkované autá až tesne pred ústim Mlynickej doliny, pod lyžiarskou sedačkou na Solisko. Mohli ostať na parkovisku ako väčšina a vyviesť sa Skibusom, k tomu grátis. Kdeže! To sú také typy, čo chodia aj do divadla zbytočne:) Nevedia sa správať ani v divadle, ani v prírode. Sú to obyčajní barbari aj keď sa vedia skvele obliecť na každú príležitosť.
Ľudia, ale tu máte prekúrenô, čo to toľko kúrite?! Ujček Ado si rozopol doma pletenú vestu z ovčej vlny. Mimochodom krásna práca. Pod ňou mal sveter, pulóver a pod tým flanelku. Domáci povedali, že prikúrili kvôli hosťom, kvôli nám, lebo sme sa presťahovali z teplejšieho kraja a k tomu z bytovky. A v bytovke je teplejšie, tam kúria ináč. Jáj, pravdaže kúria ináč, lebo si nič nevážia a všetko im je samozrejmé, aj teplo, aj voda a potom nemajú z toho ani radosti. Čože je to šťuknúť vypínačom za radosť.
Upodozrievam samu seba, že ak konám dobro, tak aj kvôli sebe. Áno, áno. Síce nie zo zištných dôvodov, ani preto, aby som sa niekomu zapáčila, alebo z povinnosti. Jednoducho, cítim to ako vlastnú potrebu k svojej spokojnosti, vyrovnanosti, k svojmu dobru. Uznávam, že moje dobro môže byť občas pre niekoho neznesiteľné:)
Január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august , september, október, november, december:)
Magda otvorila peknú drevenú šperkovnicu - hraciu skrinku. Jemne sa dotýkala jej hladkého dreveného povrchu. Pravou rukou otáčala malým kľúčikom čo vyzeral, ako kovový motýlik a ľavou otvorila vrchnák. Zaznela ne-príjemne plechová, verklíková melódia starých čias. Valčíkovým rytmom sa točila a točila, až rozvírila zaprášené Magdine spomienky.
Moja radosť z nakupovania značne opadla vtedy, keď otvorili prvé nákupné centrum. Samu ma to prekvapilo. Možno preto, že tovaru bolo zrazu plno, nakupovanie sa stalo len otázkou peňazí. Moja nákupná latka je nastavená len veľmi mierne nad vlastné finančné možnosti. To, aby som mala motiváciu na šetrenie, tvrdím doma.
To je názov staršej českej filmovej komédie a hrala v ňom aj Adela. Nie tá, iná:) Vo filme bola Adela zvláštny exotický kvet, podobala sa na orchideu. Aj na pohľad veľmi zvláštna kombinácia jemnosti, krehkosti, zraniteľnosti s dravou mäsožravosťou.
Tohoročný November sa vôbec netvári ako november. Nevyzerá ako šedivý, starší pán, ktorému sa chýli rok života. Nemá studené nohy a nepotrebuje ani rukavice. Je mu stále horúco, chodí len v hrdzavom sáčku a zelenožltočervenočiernom tričku. Možno sa trochu prifarbuje, ktovie. Neustále ma ženie von, na prechádzku, aj keď sa mi nechce. Nemôžem mu odolať, idem:)
Nechám si „starý" čas na budíku, povedala som si v to ráno, keď sa menil letný čas na zimný. Konečne nebudem spávať až do deviatej, ale iba do ôsmej aj keď v skutočnosti do deviatej:) Keď sa mení zimný na letný, je to oveľa horšie, lebo musím stávať o hodinu skôr, ale v skutočnosti aj tak spím do deviatej. Dobre hovorím ?!
Dvierka do minulosti môžeme otvoriť hocičím. Mojim kľúčom sa stali červené detské sandálky. Také isté som nosila v detstve. Neviem, čie sú tieto. A možno sú to tie moje a ja som z nich voľakedy, len vystúpila a teraz znovu vstúpila v čase.
Nemôžem očakávať od generácie mojich vnukov, že mi budú rozumieť. Jednoducho nemôžu. Môžu ma mať radi, to uznávam. A ja ich mám rada. Často vyhľadávame navzájom svoju spoločnosť. To považujem za veľmi prínosné pre všetkých zúčastnených.
Stromy na horizonte sa z diaľky zdali veľmi malé. Vyzerali ako vyfarbené v detskom leporele, kde sa deti učia spoznávať fary. Predeľovali priestor, alebo možno spájali, nebo so zemou.
Jeseň sa správa ako rozmarná , zrelá žena. Vie, že už nemá veľa času nazvyš a tak si ho užíva. Nalakuje si nechty krikľavou farbou šípok, odhryzne červeň z popadaných jabĺk a vymaľuje si líca. Ozdobí sa korálkami z jarabiny. Má krásny parfém. Jeho srdce tvorí vôňa vlhkej zeme, primiešaná sladkosť zrelej hrušky, chryzantény a ešte niečo ťažko definovateľné.
Môžeme začať z ktorejkoľvek strany. Záleží, ktorá kapitola života Prahy nás zaujíma. Minulosť, či prítomnosť. Môžeme si len prezerať obrázky, nech na nás pôsobia, veď uvidíme, či nám to bude stačiť, kde nás to zavedie, či budeme chcieť aj čítať, dokonca „študovať" Prahu.
Praha hlavné mesto - Wilsonovo nádraží. Pôvodne som sa chcela čo najrýchlejšie dostať von z hlučného mraveniska stanice, ale akosi som sa zamotala a ocitla som sa v starých priestoroch Wilsoňáka. Až ma heglo. Čo to bol za vlak? Cestovala som v čase a k tomu dozadu? Vyzerá to tu ako za čias Rakúsko-Uhorska.
Ktovie kde je teraz? Možno obedoval o polnoci niekde vo Francúzsku. Možno je už na trajekte do Anglicka. Predstavu, že oddychuje na opustenom parkovisku odháňam. Radšej si ho predstavujem, ako chlapsky debatuje s ostatnými šoférmi na nejakom odpočívadle s výhľadom na krajinu. Vidím ho, ako sa smeje s rukami vo vreckách. Vždy si ho predstavujem šťastného, lebo nie je ľahké mať v rodine kamiónového tuláka.
Utkané prúžkované polia liptovských kobercov, kde tu zopár kvietkovaných ozdôb, kúpajúce sa stromy a oblaky v zrkadle vody, prešliapaný koberec trávy pod Kriváňom.
Jáj, to Ti je veľký „pán", dôležito mi povedala suseda Hana, ako by aj na ňu prešlo niečo z jeho dôležitosti. A podľa čoho si to spoznala? Čo si nevidela to reprezentačné služobné auto so šoférom! A robí na dôležitom úrade. Chudák, musí chodiť stále v obleku, ľutujem jeho ženu, tá sa musí naprať tých parádnych košieľ! Myslíš? Ale aj ona bude asi pani, možno majú aj služobníctvo.
