Helena Smihulova Laucikova
Politika „Má pravdu predseda , povedala...“
Niekedy som ako tá , Otíkova teta, z Vesničky strediskovej. Skvelý film. V kancelárii predsedu družstva si Otíkova teta vypočuje zdôvodnenie nevery a povie:„má pravdu predseda“.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
Za včerajšou zimou
Zima sa nerozhodne pretláča s jarou. Prelínanie, roztápanie. Včerajšia zima, dnešná jar. Pribudla mi jedna zima.
Helena Smihulova Laucikova
Generácia 75+
To je moja generácia. Narodená tesne po vojne. Som stará ako mier. Dôchodcov, do tej skupiny patrím aj ja s mužom, ak neochoreli , paradoxne , pandémia sa pri troche šťastia, až tak veľmi nemusela dotknúť, ako rodín s deťmi.
Helena Smihulova Laucikova
Hromničná zima
Ak chce Zima ukázať svoju silu a moc, tak na Hromnice má poslednú príležitosť. Potom to ide s ňou už dole kopcom. Sily jej ubúdajú. Slnku pribúdajú. Na Hromnice zimy polovice“. „Na Hromnice o hodinu více“.
Helena Smihulova Laucikova
Odložené okamihy
Fotografie sa vysypali zo škatule od topánok, aj z albumu. Padali jemne šušťavo a zdalo sa mi, že spomalene. Fotografie sa odlepili z malých rožkov a teraz vyzerali akoby sa stratili, premiešali sa v čase i v priestore.
Helena Smihulova Laucikova
O písanom slove
Mne sa zdá, že písané slovo má väčšiu váhu ako hovorené, ale má nevýhodu, že čo sa raz napíše nedá sa vziať späť. Niekedy by som aj chcela, ale je to zbytočné, vysvetľovaním sa zamocem ešte viac, a to už nechápem ani samu seba.
Helena Smihulova Laucikova
Chotár v jeseni
Vyšla som hore cestou na kopec. Popoludňajšie slnko svietilo nízko nad obzorom. Obloha bola modrá, hory blízko na dosah ruky, doliny sa halili do jemného závoja hmly.
Helena Smihulova Laucikova
Šarkan
Jeseň prilieta na šarkanoch. Aj moje spomienky prileteli na modrom šarkanovi. Radostne sa trepotali, leteli modrou oblohou bez času, ponad domy, hory, polia až pristali na lúke za našim domom.
Helena Smihulova Laucikova
Derniéra bez potlesku
Ale mi prídeš na pohreb, opýtala sa ma suseda, blížiaca sa vekom k deväťdesiatke. Prekvapilo ma ako sa potešila, keď som rozpačito povedala, jasné, že prídem, akože by som neprišla.
Helena Smihulova Laucikova
Zo života hrušky
Hrušky pozná každý, aj jablká. Dozrievajú na jeseň. Sú zdrojom vitamínov a prvých maliarskych pokusov v škole. Majú pekné ženské tvary . Túto našu hrušku, čo nám rastie v záhradke pod oknom poznám od malička.
Helena Smihulova Laucikova
Politika Sen
Z hriankovača hlasno vyskočila hrianka, až ma myklo. Kanvica na čaj zahvízdala. Sa majú, aké sú pracovité a svieže, hneď z rána. Vyskakujú si a vypiskujú. Ja akurát tak vyzyvujem.
Helena Smihulova Laucikova
September za humnami
Humno bolo staré.Jeho základy a časť steny tvorili pozliepané kamene, vyzbierané na poli. Bolo veľké ako menšia telocvičňa, aj keď je pravda, že v detstve sa mi zdali oveľa väčšie. Iba vráta sa mi zdali rovnako obrovské.
Helena Smihulova Laucikova
Detská Univerzita Komenského
Hela, neviem či sa to smie, ale nerád by som vynechal prednášku, tak to zober za mňa, lebo ja som v dennom tábore a práve v stredu ideme vyrábať čokoládu, tak uznaj, že rozdvojiť sa nemôžem.
Helena Smihulova Laucikova
Pod Barancom
Sadnúť si na letnú lúku je fajn. Sedím a kochám sa. Pekný výhľad. Vyzula som si topánky. Krásne je tu, kde by som chodila, pomyslela som si. Stačí vyjsť nad dedinu, poza humná. Pokosená tráva vonia.
Helena Smihulova Laucikova
O dôležitosti pádov
Najčastejšie robíme chyby v mladosti. Máme príliš veľa energie, sebavedomia, naivity, túžob a málo skúseností a k tomu pocit, že sme najmúdrejší:) Krásne obdobie.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
"Česť práci – pánboh uslyš"
Moja práca je dôležitejšia, však starká, lebo liek čo vyrobím bude zachraňovať životy a to je najviac, povedal Tomáš. No, ale, keď už budeš zachránený, tak musíš aj obedovať, nedal sa Miško, lebo aj od hladu sa dá zomrieť.
Helena Smihulova Laucikova
Zo života púpav
K púpave mám veľmi blízky vzťah, lebo sa mi spája s detstvom a ten obrázok nevykorením, rovnako ako sa nedá vykoreniť púpava z lúk. Na hlave mám venček z púpav, prsty polepené šťavou, čo vytiekla z odtrhnutej stonky, je horká.
Helena Smihulova Laucikova
Cez les
Na konci našej ulice, začína les. Za tie roky, čo tu bývame som s ním zrástla. Poznám jeho premeny od jari do zimy, jeho zákutia i cestičky. V prvej zákrute rastie divá čerešňa. Pamätám si ju, bola iba taká, ako štíhli prútik .
Helena Smihulova Laucikova
Na všedný deň a na nedeľu
Staršie tričká posuniem z levelu „na lepšie“ na nižší level, na všedné nosenie. Občas končia, pod svoju úroveň, ako prachovky. Ale niektoré šaty sa nedajú nosiť na doma.
Helena Smihulova Laucikova
Inventúra zimy
Urobila som inventúru v skriniach. Odložila zimné vetrovky, čiapky a šále. Urobila som miesto pre jar. Mohla by som urobiť poriadok aj s fotografiami, kedy, keď nie teraz, času mám dosť, pomyslela som si.
