Helena Smihulova Laucikova
Vtedy, keď neboli mobily
Vtedy, keď som bola mladá, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, mať doma telefón bola veľká vymoženosť a keby ste sa aj potrhali, tak ho hocikomu nepridelili.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Zoznam článkov blogera
Helena Smihulova Laucikova
A čo koho do toho, …
Piskoň svižne prehodil ľavú nohu na pravú stranu bicykla, chvíľu sa ešte viezol, s nohami čudne prekrútenými, ľavá bola na pravo a pravá na ľavo, potom zoskočil.
Helena Smihulova Laucikova
Mágia plamienkov
Rada sa pozerám na tancujúce plamienky v krbe. Bojujú s tmou,poskakujú, krútia sa,šepocú, objímajú sa, červenajú, hadia sa,ladia, ešte raz vyskočia a zhasnú.Jednoduché staré divadlo. Absolútne nadčasové.
Helena Smihulova Laucikova
Pohľadnica
Klapp! Známy zvuk, tak si klapne naša poštová schránka, keď prehltne list, či pohľadnicu. Utrela som si ruky od cesta, len tak halabala a otvorila okno na kuchyni.
Helena Smihulova Laucikova
Kúpeľ
Ženám trčali z vody iba hlavy.Tváre počmárané krížom-krážom vráskami.Jedna z nich patrí mne. Vyzeráme ako tie staré korytnačky,tie čo v zimnej záhrade kúpeľov v bazéniku nehybne vegetujú, napadlo ma.
Helena Smihulova Laucikova
Hýrivé farby jesene
Vinohrady hýrili farbami ako zrelé víno, presvetlené lúčmi zapadajúceho slnka. Od jemne žltej až po sýtu bordovú. Jeseň. Hravá, roztopašná, provokovala farebnými kombináciami, mierne gýčovitá, opito tancovala s vetrom,
Helena Smihulova Laucikova
Spomínam na Paríž
V kúpeľnom parku, v Dudinciach, sedel na lavičke chlap. Mal spustené plecia, bol chudý, namrzený a fajčil ako o život. Možno sedemdesiatnik. Na lavičke bola pohodená igelitka. Prisadla som si. Neprekážali sme si.
Helena Smihulova Laucikova
Babie leto
Kabínka bola asi taká veľká, ako špajza, svetlo príjemne šetrné. Doma mám na jednej stene policu s kompótmi a lekvármi, tu bolo obrovské zrkadlo.
Helena Smihulova Laucikova
Pupok mesta
Mesto, ktoré nemá námestie je ako človek bez pupka. Niečo mu chýba, alebo akoby malo slabý pulz. Centrum má mať kostol, krčmu,úrad, aj fontánu, zeleň, lavičky a hlavne ľudí.Domácich aj turistov.
Helena Smihulova Laucikova
Čučoriedky
V podvečer som sa zhovárala so susedou na našej ulici. Stará škodovka zastala pri chodníku, otvorili sa dvere, blysli čierne oči, ozval sa chrapľavý mužský hlas:„Nekúpite čučoriedky, pani?“
Helena Smihulova Laucikova
Prázdniny
Tak čo cez leto, opýtala som sa syna veľmi pragmaticky, už ste si premysleli ako s deťmi cez prázdniny? Odkedy a akú dlhú mám „službu“? … týždne, zamrmlal. Koľko?
Helena Smihulova Laucikova
Aj zmrzline je teplo
Je veľmi teplo, zmrzlina sa topí na suchu, povedala som. Nič. Možno sa tak „zmrzlinovsky“ potí. Nič. Ľudia, ktorí sa mračia, tak nemôžu jesť zmrzlinu! Je to proti zákonom leta aj zmrzlinovému kódexu, povedala som môjmu mužovi.
Helena Smihulova Laucikova
Veci života
Pomykala som zástrčkou, či dobre prilieha. Sedí, šťavu má, tak čo je s ním. Toto mi nerob, si zapnutý, tak počúvaj. Kamarátsky som do neho drgla papučou.
Helena Smihulova Laucikova
Maľované vodou
Za siedmymi horami, za siedmymi dolami, kde sa voda sype a piesok leje, tečie horská rieka.Voda vie rozprávkovo čarovať. Vie byť dobrá aj zlá. Mení farbu, tvar, je krásna, divoká, nežná, spievajúca, revúca, nebezpečná aj pokojná.
Helena Smihulova Laucikova
Obzretie
Starká, Ty si taká stará ako vojna, opýtal sa ma malý vnuk? Nie, ja som stará ako mier, zasmiala som sa. Narodili sme sa v jeden rok, v roku 1945.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Pohľadnice spod Kriváňa
Kriváň sa približoval, za každou zákrutou rástol a rástol až sa nezmestil do fotoaparátu, nemala som kde cúvnuť, tak som z neho odfikla:) Pohľad z mosta do prosta. Rieka tečie, rečie. Kriváň, kameň, amen.
Helena Smihulova Laucikova
Nehrám sa
Ráno som si symbolicky zacvičila. Ukazováky na ruke som zdvihla a asynchrónne skrčila. Päťkrát. Strč prst skrz krk, napadlo ma. Pokrútila som aj nohami v členkoch.
Helena Smihulova Laucikova
Zimný pozdrav
Zimná pošta. Hádam už aj stačilo, nesyp už viac, pomyslela som si, keď som odhŕňala sneh z pred domu.Schránka na listy mala peknú bielu čiapku.Slnko v pomaranči. Studená perina. Mara je zmrznutá, ale pekná.Stopy. Dni sa predlžujú.
Helena Smihulova Laucikova
Pod povrchom
Z Vianoc sa nedá vyzuť, rovnako ako sa nedá vyzuť z vlastných narodenín. Prídu každý rok. Aj som skúšala, ale nejde mi to. Vždy ma dobehnú, nech by som bola aj na Sahare.
Helena Smihulova Laucikova
Dva lístky do sveta
Aký lístok? Hlasnejšie prosím, a máte občiansky preukaz, usmieval sa na mňa šofér autobusu. Mal beťársky šedivý fúzik, vyblednuté modré oči a tesnú vestu obopínajucu brucho.
