Peto Spaleny
O pôvode peňazí
Kedysi platil pevný kurz „sedem sliepok za jednu ovcu", neskôr Indiáni začali používať mušle, Feničania vynašli drahé kovy a napokon americká národná banka začala tlačiť ničím nekryté doláre.
naco sa mam predstavovat... su este tu na blogu ludia, co nepoznaju petaspaleneho? :)) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kedysi platil pevný kurz „sedem sliepok za jednu ovcu", neskôr Indiáni začali používať mušle, Feničania vynašli drahé kovy a napokon americká národná banka začala tlačiť ničím nekryté doláre.
Ako každý vodič, aj ja si rád vypočujem dopravný servis na miestnom rádiu. Jasné že ma zaujíma kde stojí hliadka, kde je nejaká búračka, odstavené auto, prípadne opitý ujo na ceste. Pred chvíľkou som si však vypočul čosi, čo ma prinútilo zamyslieť sa.
Zopár postrehov a bezcenných rád z našej cesty na západ a neskôr na juh. Zopár odporúčaní a veľa slov o ničom. Jo a v závere sa ešte zmienim aj o tom, prečo je moja najdrahšia tá najlepšia na svete.
A všetky tie organizácie, predstavitelia ktorých Cigána nevideli ani na obrázku, no budú sa predbiehať v tom, kto nájde viac prípadov nehoráznej diskriminácie, mi môžu pokojne vietečo. No fuj, zase to až nie...
Nebude to veru žiadny obor - 36 milimetrov, to je nič. A veruže ani nekope, hoci už teraz sa teším na to, ako bude dupať. Ešte ju ani nemáme v rukách, vieme o nej len preto, že o nej vieme. Ale akoby už bola...teraz už len trochu trpezlivosti a bude tu.
Najdrahšia dostala pár lístkov, tak sme sa vybrali vychutnať si atmosféru majstrovstiev sveta. Všetko bolo super - samozrejme počnúc pekným športovým zážitkom, no pokračujúc skvelou prácou usporiadateľov. To ja len na margo kadejakých kuvičích, do-vlastného-hniezda-rado-serúcich hlasov. Dokonca zohnali aj usmievajúce sa sympatické baby čapujúce pivo a predávajúce hot-dogy. Nehovoriac o ŠŠŠariššš kamarátoch. No a tiež potom mesto - skvelá atmosféra, no jednoducho radosť byť Košičan. Takže nech si kto chce hovorí čo chce, majstrovstvá ako majú byť. Ďakujeme. A teraz všetci spolu: Slovenskooooo, Slovenskooooooo
Tak sme sa zase raz dočkali - opäť k nám zavítala jar. Tešte sa - onedlho bezpochyby priletia aj lastovičky a vyrašia pampelišky. (Disclaimer - autor je síce skúsený svetobežník, v tomto článku však použije pár termínov, známych len obyvateľom Košíc a okolia).
Kvôli tomu, aby som ho mohol napísať, som musel investovať nejakých 15 tisíc. Teda pardon, pre tých modernejších vlastne päť stovák. Aj tak dosť.
Alebo tak nejako sa to číta. Veď frankofónci poopravia. Každopádne tento článok sa chystám napísať už dávnejšie. Dnes som si v Hornbachu povedal, že dozrela tá vhodná chvíľa. No a pretože zhodou okolností idú Vianoce, zúfalci, čo ešte nenakúpili darčeky, môžu tento článok pokojne brať ako inšpiráciu.
Netvrdím že sa teraz svet zrúti či čo, ale nezdá sa mi to byť normálne. Ako keď si kúpite chlieb a na jeho zadnej strane je drobným písmom napísané, že je to vlastne kus kartónu, ale že peniaze vám vrátia len ak poviete vybrané slová po r. Jo, pre tých z vás ktorí o tom neviete - ráčkujem.
Po včerajšej projížďke Luzernom sme sa dnes rozhodli pre hory. Do Tatier je to ďaleko, neostalo nám teda nič iné než Alpy. Poblíž si hovie Pilatus, tak prečo by sme ním pohrdli. Sme predsa nejakí horolezci.
Podujali sme sa zvestovať vieru do ďalekej zeme, kde pohania ešte vždy helvétsky kríž uctievajú. Lepšie povedané, boli sme pozvaní našou spoločnou kamarátkou (ktorú som v živote nevidel) stráviť pár príjemných chvíľ v Luzerne. Kto by nešiel? Nuž, my by sme veru šli...a aj sme aj...a veruže neoľutovali sme.
1. Zvoľte si vhodný termín - počasie je dôležité 2. Správne sa obujte - pohodlné, nepremokavé turistické topánky 3. Zbaľte si všetko potrebné - vodu, jedlo, rezervné oblečenie 4. Nezabudnite na turistickú mapu 5. Nečítajte tento článok
Zdravím svojich verných fanúšikov. Obidvoch. Po prečítaní si riddickovho blogu ohľadom jeho thajského dobrodružstva sa ma zmocnila oprávnená závisť. Mám síce kamaráta Thajčana, ale jednak som ho už asi rok nevidel, jednak sa to asi veľmi medzi exotické dovolenky nepočíta. Lebo poznám aj Vietnamca a dokonca bratranec z ktoréhosi stehna či kolena tuším žije v Austrálii, ale ani za toto si nedám fajku v kolónke „Poznám Vietnam a Protinožecko". No a pretože môj rozpočet je len o čosi bohatší než ten čo prináležal Čenkovej deťom, musel som sa rozhodnúť pre tak trošku úsporné riešenie. A tak som došiel k osudovej voľbe. Chorvátsko. Aké originálne...
V sobotu som sa bol pozrieť na rekonštrukciu bojov o Košice. Bolo nadmieru fajn. Nikdy som na podobnej akcii nebol, preto som bol zvedavý ako to dopadne - po Inglorious Bastardoch človek akosi očakáva nejaké tie twistíky v zobrazení histórie, ničoho podobného som sa však nedočkal - podobne ako pred 65timi rokmi, aj teraz zvíťazili červenoarmejci. Organizátori museli byť po celý rok veľmi dobrí, pretože boli požehnaní krásnym počasím. Veľmi dobre zvolili aj miesto konania akcie - areál košickej Magnezitky je dobre dostupný a zároveň poskytuje priestor, kde sa nadšenci z klubov vojenskej histórie mohli dosýta vyšantiť.
Keď mi v nedeľu doobeda zazvonil telefón, mal som celkom solídnu predstavu o tom, čo sa chystám v najbližších cca 36 hodinách robiť. Chcel som stráviť peknú športovo-príjemnú nedeľu a v pondelok ráno naklusať do práce. Holt, človek občas mieni a situácia mení. Vôbec som napríklad nemal v pláne písať tento článok. Jo, a ani spraviť si výlet do Sofie.
Nie je moja prvá a netuším, či bude posledná... Nejaký ten piatok ju už poznám, no aj tak má pre mňa ešte vždy taký zvláštny náboj... predstavuje čosi dôverne známe, no vďaka nej je každý môj deň o čosi iný. Spočiatku som bol kvôli nej dosť nervózny, no časom som si zvykol a stala sa pre mňa akousi drogou. Netvrdím, že by som bez nej nevedel žiť, no každopádne mi poskytuje presne to, čo potrebujem.
Už som tuším spomínal, že okrem množstva iných defektov, ktorými ma príroda obdarila, holdujem aj problémom s dýchaním. Len čo sa trochu ochladí, bezpečne ma spoznáte podľa lapania po dychu, starootcovskej plátennej vreckovky a najmä charakteristického pľutia. Ja viem, ja viem, fúúúúúj, hanba... ale tak budem ten sajrajt hltať? Nech je ako chce, rozhodol som sa, že by bolo načase s tým niečo urobiť. Ako decku mi 2x vybrali nosné mandle, otorynolaringického oddelenia sa teda nebojím. I tak som sa jedného decembrového dňa vybral do nemocnice...