Píšem pravidelne o stoicizme. Dnes si dáme Senecu. Ale aj hokej. A už utorok, pred zápasom s Fínskom.
„Veci klamú; ty rozlišuj! Miesto dobra chytáme sa zla; prajeme si opak toho, čo sme zamýšľali. Naše túžby sú v rozpore s túžbami, úmysly s úmyslami."
SENECA, ETICKÉ LISTY LUCILIOVI, 45.6
Ste podvedení a rozdelení?
Ja sa často cítim podvedení. O tom, že sme rozdelení som písal vo svojom poslednom článku (Obyčajná sobota).
Seneca píše, že mám rozlišovať. A Martin Luther King Jr dodáva: „Niečo podobné občianskej vojne sa deje aj v našich životoch."
Rozmieňam si to na drobné, rozmýšľam, hľadám príklady a ako to s nimi bolo, ako som ich plánoval a ako dopadli? Ako som nejaké informácie dostal a ako som ich vyhodnotil, či prebiehala vo mne vojna a moje dobré časti sa pretláčali s tými horšími? A pýtam sa, či som sa zastavil, nadýchol a vyhodnotil, či moje želania nie sú protichodné s tým čo robím? Či som si prehodnotil, či to čo naozaj chcem je stále to isté, alebo sa niečo zmenilo? Alebo som len opustil túžbu a zvolil som jednoduchšiu cestu, priklonil sa k menšiemu zlu a rýchlemu výsledku bez veľkej námahy?
Mám čerstvý prípad.
Aký postoj mám k povoleniu hráčov z KHL nastúpiť za náš národný hokejový tím? Na majstrovstvách sveta v roku 2025.
Počas prebiehajúceho zápasu s Kanadou (skončil sa 7:0, nehrali sme zle, vôľa bola, len priepastný rozdiel v kvalite tiež), prišiel môj 14 ročný syn a povedal, že on nefandí Slovensku, že mu vadí prístup vedenia a nepáči sa mu, že hocijakým spôsobom podporujeme agresívnu vojnu na Ukrajine, za ktorú môže jedine Rusko.
Stalo sa mi presne to o čom je tento článok. Pri prvých informáciách a článkoch o hráčoch z KLH som pocítil to, čo aj môj syn. Ale keď sa majstrovstvá začali, začal som klasicky pozerať zápasy, stal som sa ihneď trénerom, hráčom a proste odborníkom a klasicky som komentoval výkony (tak ako som urobil pred chvíľkou po zápase s Kanadou). Vo vnútri som sa búril, nepáčilo sa mi to rozhodnutie, ihneď som videl pred očami pána Ruda, vyjadrenia a správanie Šatana sú mi už dlhšie nesympatické, jednoducho som s tým nesúhlasil. Ale urobil som niečo? Som dosť zásadový človek, snažím sa žiť podľa morálnych a etických zásad. Na druhej strane som bývalý športovec. Už začínam vidieť tú bitku v sebe. Nepozerať zápasy na majstrovstvách? Nefandiť mojej milovanej krajine? Nezaujíma ma výkon Sýkoru, Dvorského a ostatných? Veď hráme vo Švédsku, čo ak sa história zopakuje? Aj na toho Országha som celkom zvedavý, aj keď to nebude mať jednoduché takto narýchlo zaskočiť za Ramsayho. Je to politika v športe alebo je to niečo viac? Je to správne? Čo môžem vlastne robiť?
Skúsim si zadefinovať moju túžbu. Vnímam, že Ukrajina bojuje za celú Európu a demokratický svet. Vidím jasne ciele Ruska a bojím sa. Ak im to prejde, veľmi rýchlo sa pridajú ďalší. A keby nie, Rusko bude pokračovať, história nepustí (nemusíme chodiť ďaleko, Sudety sme odovzdali bez boja a vieme, že to tým neskončilo). Nie, určite chcem urobiť všetko pre záchranu Ukrajiny a dlhodobého mieru. Moja túžba je jasná, moja krajina nemôže podporovať Rusko v žiadnom prípade. Nie, nechcem, aby hráči z KLH hrali za našu reprezentáciu. Je to ich voľba, nech tam žijú a hrajú, ale nie za našu reprezentáciu. Nie, nesúhlasím s tým. Je to iba gesto, ale je správne.
Veci klamú, ty rozlišuj.
Pán Huliak nie je športovec a nemá čo robiť na vysokej funkcii štátu a Šatan nie je dobrý manažér. Neviem, či som ja dobrý manažér, ale riadim medzinárodný tím v medzinárodnej firme, v ktorej pracujem. Viem, že súhlasom so zaradením hráčov z KLH nastanú nešťastné situácie, tím sa rozdelí a atmosféra dobrá nebude. A hokej je tímový šport! Stačí tím porušiť a už sa to bude viesť roky. Zlé manažérske rozhodnutie z pohľadu riadenia tímu. Jednoznačne. Raz som mal v tíme človeka, ktorý bol nespoľahlivý a robil v tíme zlobu. Bol to prvý človek, ktorý musel po mojom nástupe ihneď skončiť. Ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie a tím funguje výborne.
Viem, kde je dobro a kde zlo. A viem rozlišovať.
Nesúhlasím s hráčmi z KHL v našej reprezentácii.
Žiadam odchod Šatana z vedenia slovenského hokeja.
A súhlasím s mojim štrnásťročným synom. Nefandím tímu, ktorý zradil moje hodnoty. Verím, že stále aj hodnoty väčšiny ľudí na Slovensku.
