Stop alibizmu
Politika Starostovi Dúbravky dali nôž na krk. A ostatným???
Na verejnej besede s Dúbravčanmi, ktorá sa uskutočnila 31.7.2014, starosta Ján Sandtner všetkým prítomným priblížil, ako funguje komunálna politika v Bratislave.
- "Stop alibizmu - Has, aj čo ťa nepáli", je občianske združenie, ktoré chce v 1. rade nabádať občanov SR k spoluzodpovednosti za pomery v spoločnosti. Na blogu SME do 2015 VIP postavenie a od 11.2.2022 mimo výber. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, 10 ciest z bludného kruhu, Polícia a SIS s.r.o., Spravodlivosť a právo s.r.o., Bankroty, úpadková kriminalita, Osobnosti alibizmu, Nevoličom alibistom, Spoločnosť, Rómska otázka, Islam, Platy učiteľov a policajtov, Školstvo, Zdravotníctvo, Životné prostredie, Štátna ochrana pytliakov, Environmentálna kriminalita, Ekonomika, Dôchodcom, Ostatná štátna správa, Bratislavsko, Klamanie na pive, Ochrana spotrebiteľa, O združení, Rusofilom
Na verejnej besede s Dúbravčanmi, ktorá sa uskutočnila 31.7.2014, starosta Ján Sandtner všetkým prítomným priblížil, ako funguje komunálna politika v Bratislave.
Doposiaľ som si žil svoj život, vedel o rôznych krutostiach, ktoré mi pripadali vzdialené. Predvčerom boli tomu 2 týždne, čo som sa dozvedel o tej strašnej udalosti. O krutejšej smrti dieťaťa som ešte nikdy nepočul, pričom tieto hrôzy sa odohrali neďaleko môjho domova. Dva týždne trvalo než som sa pozbieral natoľko, že to, čo táto udalosť vo mne vyvolala, dokážem dať „na papier“. Možno to bolo hlavne tým, že mám dve deti, dievčatká, v takom veku, v akom bola malá Lucia.
Ak ako spoločnosť uznávame, že našou morálnou povinnosťou je brániť tých, ktorým je ubližované agresorom, hoci „len“ tým, že agresorovi dáme na vedomie, a ak máme možnosť tak mu dáme aj pocítiť, že s jeho konaním nesúhlasíme, ak uznávame, že aj postoj je čin a aj ľahostajnosťou alebo opomenutím je možné ublížiť, že nemiestna ustupčivosť len podporuje zlo, ak z histórie aj zo súčasného diania vieme, že rozum, ak sa stane vládcom nad citom, dokáže odôvodniť a ospravedlniť všetko, dokonca aj genocídu, nie to okupáciu suverénneho štátu, a ak uznávame, že sloboda, právo na sebaurčenie, štátna suverenita je vyššou hodnotou ako plná misa šošovice, prekvitajúci buznis, prehriate radiátory..., potom
Riaditelia škôl počas vyučovania učiteľom nedovolia izolovať, alebo vyhodiť za dvere ani takého žiaka, ktorý v jednom kuse vyrušuje, čím ostatným znemožňuje ústavné právo na adekvátne vzdelávanie. Argumentujú, že každý žiak má právo na vzdelávanie, že pedagóg musí vedieť zaujať každého žiaka, aby nevyrušoval, a preto žiaden žiak nemôže byť počas vyučovania vyhodený na chodbu. Ak si tam ešte náhodou ublíži škola bude mať obrovský problém, lebo ho nechala bez dozoru. Druhú stránku veci, porušovanie ústavného práva, vytrvalo a úspešne prehliadajú. Hlavne aby si na chodbe neublížil darebák prechádzajúci z ročníka do ročníka s trojkami zo správania a so štvorkami z milosti, len aby sa ho škola čím skôr zbavila.
"Sledujúc tvoju predvolebnú kampaň musím konštatovať, že niečo tak odporné sa len tak nevidí. Miesto toho aby si sa prezentoval svojimi úspechmi, akože žiadne nemáš, tak pľuješ okolo seba jedovaté sliny.
Vážení nevoliči, ak náhodou zablúdite na tento blog, v tomto článku si môžte prečítať otázky, na ktoré som od žiadneho nevoliča doposiaľ nedostal jasné nevyhýbavé odpovede:
Nevybrať si z dvoch, nehovoriac z piatich, desiatich, alebo pätnástich kandidátov, je nespochybniteľným právom voliča, ale zároveň to svedčí aj o ľahostajnosti či chcení zbavovať sa zodpovednosti za stav vecí verejných a žiť si len vo vlastnom svete. Veď aj tým, že človek nehodí do urny hlasovací lístok, alebo ho hodí ako neplatný, nepriamo volí, keďže aj jeho zásluhou sa víťazi volieb stávajú víťazmi. Zvlášť ak si uvedomíme, koľko percent oprávnených voličov nevolí. Z toho vyplýva, že žiaden nevolič sa zodpovednosti za stav veci verejných nezbavuje a to ani keď vyhlási: „Ja som toho zlodeja alebo tých lumpov nevolil!“. Stačí, že im svojim nezáujmom umožnil dostať sa ku moci.
Na otázku moderátora, v dnešnej rannej povolebnej televíznej diskusii na STV 1, smerujúcu k obom postupujúcim prezidentským kandidátom, či môžu sľúbiť, že kampaň pred druhým kolom volieb bude férová, mal pán premiér možnosť odpovedať ako prvý. S napätím som čakal či sa národ dočká od svojho premiéra jeho úprimnej nevyhýbavej odpovede na nepohodlnú otázku. Žiaľ pán premiér ani tento krát svoje Ego nesklamal.
Vážený pán minister, ak dovolíte, po prečítaní Vášho otvoreného listu, v ktorom sa našej zlatej olympioničke Anastázii Kuzminovej ospravedlňujete za slovenskú malichernosť, hlúposť a za hanenie zo strany slovenských spoluobčanov, ktorí uverili, ako neskôr vysvitlo, skreslenému americkému prekladu, ohľadne jej vzťahu k Slovensku, som sa na chvíľu nechal uniesť pocitom, že žijem v takmer ideálnom štáte založenom na poctivosti a pevných charakteroch zástupcov ľudu, ktoré v kombinácii s ich silnou sebareflexiou, aká nám napr. bola predvedená v danom liste, sú zárukou trvalo udržateľných istôt. Akoby v tomto momente niekto čarovným prútikom odstránil hromadu oveľa závažnejších vecí, za ktoré by sa mali politici verejne ospravedlňovať, alebo k tomu byť aspoň vyzvaní svojimi poctivejšími kolegami.
Všetci policajti pri vzniku služobného pomeru policajta prisahali, že budú verní Slovenskej republike, teda občanom, nie vládnucim politickým stranám a ich sponzorom. Rovnako nie dosadeným figúrkam striedajúcim sa v kresle ministra vnútra, nie dosadeným bábkam na čele policajného prezídia a jeho jednotlivých útvarov a riaditeľstiev, a takisto nie svojim bezprostredným nadriadeným trasúcimi sa o svoje síce maličké funkcionárske miestečká, ale za to s veĺkými funkčnými platmi, odmenami, osobnými príplatkami udeľovanými za umelé vylepšovanie štatistík, vyplňovanie tabuliek a podobné "manažérske činnosti" a taktiež s príplatkami za vernosť vládnucim stranám, ktoré sa odborne volajú "príplatky za riadenie", ktoré samé o sebe neraz prekračujú výšku napr. učiteľských platov.
Prípad nedávneho nelegálneho výrubu stromov na Kolibe v Bratislavskom lesoparku, v rozsahu cca šiestich futbalových ihrísk, je vo svojej podstate veľmi podobný prípadom nelegálnej ťažby v prírodných rezerváciách
V tomto článku sa vychádza z výroku pána premiéra, v ktorom tvrdí, že ak sa potrebuje porozprávať s normálnymi ľuďmi, musí vycestovať z Bratislavy.
Za posledných 20 rokov v Bratislave, a aby som nebol neobjektívny, tak nie len v hlavnom meste ale aj na viacerých iných miestach Slovenska, sa mi už X krát stalo, že v krčmách, v ktorých vedľa kvalitnejšieho, a zväčša o dosť drahšieho piva čapujú aj nejaké menej kvalitné, lacnejšie, či menej stupňové, dávajú ľuďom piť to lacnejšie; aj keď si objednávajú to drahšie; za ktoré samozrejme aj platia. Preto tento článok tu je v záujme čistoty podnikania a ochrany spotrebiteľov čapovaného piva - aby ľudia neplatili napr. za dvanástku namiesto desiatky, či za Kozla v cene Plzenského Prazdroja, ktorý okolo Plzne ani len "nechodil".
Môže na Slovensku nastať pozitívna zmena ak už samotná naša ústava je plná klamstiev, mýtov, alebo v úvodzovkách "len" ilúzii?
Ak má postavením najsilnejší muž v našom štáte funkčné svedomie, a ja chcem veriť že ho má, potom nepochybujem o tom, že tesne pred zaspávaním, keď je ego po celodennej fuške unavené, alebo ešte lepšie - ponore
Viete si predstaviť čo by nasledovalo, ak by náš premiér odpovedal aspoň na túto jedinú otázku úprimne? A to je len jedna z mnohých zásadných otázok, na ktorú by mal dať pán Fico voličom a občanom SR jasnú úprimnú odpoveď; zvlášť ak pred voľbami v r. 2006 vyhlasoval, že tak nehorázne ako sa za kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu - vtedajšieho predsedu vlády. Predpokladám, že nemal na mysli krádeže zemiakov.
V našej rubrike "Osobnosti alibizmu", by sme vám dnes chceli predstaviť politika, ktorého určite všetci dobre poznáte; ale s len maskou. Bez masky je to iný človek. A ak by bola vyhlásená súťaž "Alibista roka", zrejme by bol jedným z horúcich kandidátov na zisk pekného 2. miesta v tejto súťaži (1. miesto je už dávno pevne obsadené) a taktiež na zisk titulu "Doktor alibizmu".
Samozrejme, len v právnom štáte. Lebo medializované skutočnosti dosť jasne nasvedčujú tomu, že R. Kaliňák využil omyl alebo neznalosť daňových poplatníkov a zároveň zneužil svoju právomoc k nepriamu obohateniu svojho kamaráta Roberta Pintéra s nulovou policajnou praxou, pre ktorého nechal na ministerstve zriadiť umelú sekciu a následne z neho urobil policajta - majora a zároveň šéfa tejto sekcie, teda v podstate vysokého policajného funkcionára s 13 ročnou započítanou praxou z civilného sektoru, a to všetko ku škode daňových poplatníkov. Ale po poriadku:
Keď malý Tomáš Baťa junior dovŕšil tri roky a ako tak si poradil s materinským jazykom, údajne hneď dostal anglického učiteľa, ktorý s nim musel hovoriť len po anglicky. O pár rokov dostal aj nemeckého. Bolo to v roku 1915, čiže pred 98 rokmi.
Bratislavský magistrát je po dlhé roky exemplárnym príkladom palermsko- moskovského typu bačovania vo verejnom sektore. Permanentné zvaľovanie viny na predchodcov, nevýhodné a hlavne nevypovedateľné zmluvy, rozbité cesty a chodníky, či železničná stanica ako tromfové eso v marketingu turistického ruchu. Do zhubného vládnutia mesta sú cez poslanecké figúrky namočené choboty významných oligarchov, či členov vlády a parlamentu.