Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené, Potulky Rakúskom
Na stretnutí s dôchodcami pán premiér obhajoval život spred roka 1989. Uviedol, že nikto sa za svoj život v časoch budovania komunizmu nemá hanbiť, pretože ľudia v tej dobe tvrdo pracovali a podieľali sa na tvorbe hodnôt, na ktorých teraz stojí náš štát. Aké hodnoty mal na mysli už ďalej nekonkretizoval. Prečo?
Po dobe nič nerobenia a nič nehovorenia čaká na nášho prezidenta konečne nejaká ústavná povinnosť. Je ňou otázka podpísania alebo nepodpísania nového vlasteneckého zákona, ktorý je podľa SNS kľúčom k zvýšeniu národného povedomia občanov. Prečo nás ale toľko prezident napína??
V čase pred voľbami sa v politike dejú zvláštne veci. Strany a politici sa navzájom čoraz intenzívnejšie urážajú a osočujú, politici sa zrazu zaujímajú o názory občanov a z ich úst neraz zaznievajú nesplniteľné sľuby a nápady. Že sa však zovšadiaľ dočítame a dopočujeme o potrebe, v čase krízy, legalizovať pre občanov Slovenska užívanie marihuany málokto očakával.
Žijeme v neuveriteľne rýchlej dobe. Množstvo informácií, ktoré nás denne obklopuje je neúnosné a človek všetky s istotou nedokáže spracovať. S rozvojom informačnej spoločnosti sme ale aj svedkami rozvoja technologického. Ten sa premieta aj do komunikačnej sféry. Rozprávať s niekym, kto je od vás tisíce kilometrov nie je vôbec nemožné a navyše ani ekonomicky náročné. Veľa ľudí je súčasťou interrnetových sociálnych sietí, ktoré nám umožňujú vedieť o každom všetko, s čím sa chce podeliť a to bez toho, aby sme sa ho museli spýtať. Nezdá sa ale, že aj napriek týmto vymoženostiam, o ktorých sa starším generáciám ani nesnívalo, sa ľudia navzájom odcudzujú?
Počas desaťročného pôsobenia strany Smer na politickej scéne a jej vládnutí sme si už zvykli na mnohé sebaobranné, miestami veľmi prehnané, výstupy jej predsedu. Momentálne, kedy prebieha nekompromisný a miestami už smiešny predvolebný boj medzi dvoma najsilnejším politickými subjektmi, sme svedkami podobných nezmyslov dennodenne. Sú však len prejavom premyslenej predvolebnej taktiky, alebo svedectvom straty triezveho uvažovania a výsledkom mocenského šialenstva?
Málokto asi čakal, že Dzurinda bude niekedy schopný vzdať sa miesta na kandidátke svojej strany. Bude mať toto gesto úspech v očiach voličov? Je to znak toho, že Mikuláš Dzurinda sa vzdal, alebo práve hodil rukavicu do boja?
V parlamente je programom dňa avizovaná snaha opozície o odvolanie ministra vnútra. Ten sa svojho postu nemieni vzdať a ako protiargument na obvinenia opozície z neschopnosti a zlyhania používa výsledky policajnej práce za obdobie jeho šéfovania. Na tom by nebolo nič zlé, keby...
Takto nejak by sa dal charakterizovať postoj ministra vnútra v otázke odškodnenia slovenského občana s bombou v taške/na taške.
Keď sa už raz v tej našej, zväčša submisívnej, spoločnosti nájde pár odvážnych jedincov, ktorí sa neboja protestovať proti nezdravým veciam, nastupuje strašiak, ktorý sa vydáva za ochrancu spoločnosti.
Inými slovami sa nedá vyjadriť dnešný šok, ktorý som prežíval pri snahe o zjedenie nedeľného obeda...
Strana Smer oslávila svoje okrúhle 10. narodeniny. Týmto sa zaradila medzi novodobé politické subjekty s dlhšou trvácnosťou, kedže na slovenskej politickej scéne sa to politickými stranami len tak hemží. Navyše Smer aj do budúcnosti očakáva udržanie si prvého miesta na rebríčku popularity. Čo teda stojí za získanými úspechmi tejto formácie?
Na túto otázku skúsim polemizovať na príklade Trenčianskeho kraja. V ňom bol výsledok podľa očakávania. Doterajší župan, Pavol Sedláček, svoju pozíciu obhájil a spokojne zasadne do svojho známeho kresla. Napriek tomu môžme výsledok druhého kandidáta, Martina Fedora, považovať za menšie prekvapenie.
Pán premiér kritizoval M. Dzurindu za jeho vyhlásenia ohľadom možnej povolebnej (ne)spolupráce so Smerom. Nebolo by na tom nič zvláštne. Od premiéra sme si už totiž zvykli, že sa rád vyjadruje k absolútne marginálnym veciam, a na druhej strane sa vyhýba diskusiám o vážnych politických, ekonomických témach a pod. Čo je však zaujímavé sledovať je skutočnosť, ako vedomie moci a neohrozeného postavenia na politickej scéne pôsobí na osobnosť človeka.
September 2009. Počasie, aj keď je citeľne chladnejšie, mítingom a zhromaždeniam praje. Je tomu tak aj v Krompachoch, kde sa opäť na ulici zhromažďujú členovia Slovenskej pospolitosti, skinheadi ako aj obyčajní obyvatelia. Aj keď je veková, vzdelanostná, intelektuálna štruktúra zúčastnených rôzna, všetkých spája jedno. Spoločne sa snažia protestovať proti rómskej kriminalite, proti "cigánskemu teroru".Čo však naozaj chcú týmito zhromaždeniami dokázať?? Možno nám napovie môj včerajší príbeh. Čítajte.
A máme tu naše staré dobré zvalenie viny na špinavcov, na ľudí z médií. Čo si má ale pán premiér človek, ktorý nežere vaše otrepané žvásty, pod slovom médiá predstaviť?
Pri športe už dávno nejde len o šport samotný. Okrem úspechov a prestíže, ktorú športovci a športové kluby svojimi výsledkami dosahujú, ide o veľké peniaze a biznis. Futbaloví hráči sú kupovaní za neuveriteľné sumy peňazí a platení lepšie ako hocijakí štátnici bohatých krajín.Ale, ako sa aj v dnešnom svete nájdu skromní ľudia, takisto aj v športe sú ľudia charakterní, ktorí zastávajú určité hodnoty. Čo je však paradoxom, práve takíto ľudia sú ničení a pod permanetnou paľbou neprajnosti hlúpych.
Počas svojej nie dlhej histórie predniesla KDS niekoľko zaujímavých návrhov. Jedným z tých vtipnejších bola snaha o zmenu ústavy, ktorá by dávala právo voliť rodičom za ich deti. KDS to argumentovala snahou o zvýšenie pôrodnosti. Nechcem polemizovať nad možnou účinnosťou tohto návrhu zmeny ústavy. V mojom článku sa budem zaoberať čerstvým vyhlásením predsedu KDS Vladimíra Palka, ktorý navrhuje zverejňovanie štatistík rómskej kriminality.
Neviem akým správnym slovom by som pomenoval konanie poslanca SMK Miklósa Duraya. Myslím tým jeho list s ospravedlnením, adresovaný SNS.
Máme za sebou tri roky vlády premiéra Roberta Fica. Okrem všetkých podivuhodných škandálov a praktík, ktoré slocvenská politická scéna v súčasnosti zažíva a takisto aj popri dosiahnutých úspechov pre SR (vstup do Shengenu, eurozóny), je toto obdobie zaujímavé aj z pohľadu hodnotenia činnosti vládnych subjektov. Na jednej strane stojí kritická opozícia a opoziční voliči, ktorí krútia hlavami nad rozmýšľaním voličov a sympatizantov koaličných strán, najmä Smeru, ktorí stoja na tej strane druhej. Tých 40 percent voličov srší spokojnosťou nad tým, čo tá druha strana považuje za nebezpečné, zlé, ba priam až škodlivé. Ale späť k téme. Dnes sa svojím pohľadom prezentovala aj politická strana, ktorá až tak často verejne nevystupuje a keď už sa tak stane, jej slová sú zvyčajne smiešne.
Novovzniknutý politický subjekt Beĺa Bugára a ďalších odídencov z SMK začína zbierať podpisy, potrebné na registráciu. Pri deklarovaní jej vzniku nikto moc presne nevedel o čo pôjde. Veď politická strana maďarskej menšiny už existuje. Vyzeralo to na formovanie akejsi konkurenčnej strany, ktorá sa svojou agendou nemôže moc líšiť od strany SMK. No už po prvej straníckej "akcii" v Kostolných Kračanoch sa ukázalo, že možno tomu až tak celkom nebude.
