Marek Strapko
Kaliňák: O vás bez vás!...my sa už nejak dohodneme
Takto nejak by sa dal charakterizovať postoj ministra vnútra v otázke odškodnenia slovenského občana s bombou v taške/na taške.
Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Spoločnosť, Z môjho života, Zahraničná politika, Škola, Osobnosti, zaujímavosti, Šport, Hudba, Nezaradené

Takto nejak by sa dal charakterizovať postoj ministra vnútra v otázke odškodnenia slovenského občana s bombou v taške/na taške.

Keď sa už raz v tej našej, zväčša submisívnej, spoločnosti nájde pár odvážnych jedincov, ktorí sa neboja protestovať proti nezdravým veciam, nastupuje strašiak, ktorý sa vydáva za ochrancu spoločnosti.

Inými slovami sa nedá vyjadriť dnešný šok, ktorý som prežíval pri snahe o zjedenie nedeľného obeda...

Strana Smer oslávila svoje okrúhle 10. narodeniny. Týmto sa zaradila medzi novodobé politické subjekty s dlhšou trvácnosťou, kedže na slovenskej politickej scéne sa to politickými stranami len tak hemží. Navyše Smer aj do budúcnosti očakáva udržanie si prvého miesta na rebríčku popularity. Čo teda stojí za získanými úspechmi tejto formácie?

Na túto otázku skúsim polemizovať na príklade Trenčianskeho kraja. V ňom bol výsledok podľa očakávania. Doterajší župan, Pavol Sedláček, svoju pozíciu obhájil a spokojne zasadne do svojho známeho kresla. Napriek tomu môžme výsledok druhého kandidáta, Martina Fedora, považovať za menšie prekvapenie.

Pán premiér kritizoval M. Dzurindu za jeho vyhlásenia ohľadom možnej povolebnej (ne)spolupráce so Smerom. Nebolo by na tom nič zvláštne. Od premiéra sme si už totiž zvykli, že sa rád vyjadruje k absolútne marginálnym veciam, a na druhej strane sa vyhýba diskusiám o vážnych politických, ekonomických témach a pod. Čo je však zaujímavé sledovať je skutočnosť, ako vedomie moci a neohrozeného postavenia na politickej scéne pôsobí na osobnosť človeka.

September 2009. Počasie, aj keď je citeľne chladnejšie, mítingom a zhromaždeniam praje. Je tomu tak aj v Krompachoch, kde sa opäť na ulici zhromažďujú členovia Slovenskej pospolitosti, skinheadi ako aj obyčajní obyvatelia. Aj keď je veková, vzdelanostná, intelektuálna štruktúra zúčastnených rôzna, všetkých spája jedno. Spoločne sa snažia protestovať proti rómskej kriminalite, proti "cigánskemu teroru".Čo však naozaj chcú týmito zhromaždeniami dokázať?? Možno nám napovie môj včerajší príbeh. Čítajte.

A máme tu naše staré dobré zvalenie viny na špinavcov, na ľudí z médií. Čo si má ale pán premiér človek, ktorý nežere vaše otrepané žvásty, pod slovom médiá predstaviť?

Pri športe už dávno nejde len o šport samotný. Okrem úspechov a prestíže, ktorú športovci a športové kluby svojimi výsledkami dosahujú, ide o veľké peniaze a biznis. Futbaloví hráči sú kupovaní za neuveriteľné sumy peňazí a platení lepšie ako hocijakí štátnici bohatých krajín.Ale, ako sa aj v dnešnom svete nájdu skromní ľudia, takisto aj v športe sú ľudia charakterní, ktorí zastávajú určité hodnoty. Čo je však paradoxom, práve takíto ľudia sú ničení a pod permanetnou paľbou neprajnosti hlúpych.

Počas svojej nie dlhej histórie predniesla KDS niekoľko zaujímavých návrhov. Jedným z tých vtipnejších bola snaha o zmenu ústavy, ktorá by dávala právo voliť rodičom za ich deti. KDS to argumentovala snahou o zvýšenie pôrodnosti. Nechcem polemizovať nad možnou účinnosťou tohto návrhu zmeny ústavy. V mojom článku sa budem zaoberať čerstvým vyhlásením predsedu KDS Vladimíra Palka, ktorý navrhuje zverejňovanie štatistík rómskej kriminality.

Neviem akým správnym slovom by som pomenoval konanie poslanca SMK Miklósa Duraya. Myslím tým jeho list s ospravedlnením, adresovaný SNS.

Máme za sebou tri roky vlády premiéra Roberta Fica. Okrem všetkých podivuhodných škandálov a praktík, ktoré slocvenská politická scéna v súčasnosti zažíva a takisto aj popri dosiahnutých úspechov pre SR (vstup do Shengenu, eurozóny), je toto obdobie zaujímavé aj z pohľadu hodnotenia činnosti vládnych subjektov. Na jednej strane stojí kritická opozícia a opoziční voliči, ktorí krútia hlavami nad rozmýšľaním voličov a sympatizantov koaličných strán, najmä Smeru, ktorí stoja na tej strane druhej. Tých 40 percent voličov srší spokojnosťou nad tým, čo tá druha strana považuje za nebezpečné, zlé, ba priam až škodlivé. Ale späť k téme. Dnes sa svojím pohľadom prezentovala aj politická strana, ktorá až tak často verejne nevystupuje a keď už sa tak stane, jej slová sú zvyčajne smiešne.

Novovzniknutý politický subjekt Beĺa Bugára a ďalších odídencov z SMK začína zbierať podpisy, potrebné na registráciu. Pri deklarovaní jej vzniku nikto moc presne nevedel o čo pôjde. Veď politická strana maďarskej menšiny už existuje. Vyzeralo to na formovanie akejsi konkurenčnej strany, ktorá sa svojou agendou nemôže moc líšiť od strany SMK. No už po prvej straníckej "akcii" v Kostolných Kračanoch sa ukázalo, že možno tomu až tak celkom nebude.

Najstarší politický subjekt na Slovensku, jediná politická strana, ktorá skutočne reprezentuie a háji záujmy slovenkého národa. Toto sú len útržky samozvanej charakteritiky Slovenskej národnej strany, ktoré tak často zaznievajú z úst jej predstaviteľov, respektíve z úst hlavne jej predstaviteľov hlavných.Po stovkách absurdných, primtívnych a nezmyselných názoroch, komentároch a návrhov tejto politickej formácie som si myslel, že ma už ničím nedokážu prekvapiť...mýlil som sa.

Aj po opätovnom zvolení I.G. pokračuje pán prezident v kontinuite svojej činnosti, alebo nečinnosti?Nech to nazveme akokoľvek, je faktom, že necíti moc potrebu k vyjadrovaniu sa v otázkach domácich alebo zahraničných problémov. Po rozhodnutí ÚS SR ohľadom existencie Špeciálneho súdu a po vlne kritiky opozície však pán prezident prehovoril. Čo ho k tomu viedlo?

S blížiacimi sa voľbami do EP sa začínajú kampane jednotlivých politických subjektov. Tie so sebou prinášajú, okrem vyškerených politikov z billboardov, aj zaujímavé výroky a programové koncepcie strán, ktorými sa snažia prilákať voličov. Podobne tomu bolo aj včera, kedy ako blesk z jasného neba prišla strana SNS, konkrétne jej podpredsedníčka A. Belousovová, s myšlienkou zavedenia dvojkomorového európskeho parlamentu. Spočiatku táto myšlienka aj u mňa vyvolala záujem, ale po dôkladnejšom zamyslení som pochopil, že to má minimálne jeden háčik.

V čase, keď sa prevalili škandály ohľadom tendrov strany SNS a v čase, kedy opozícia konečne zaútočila, prišla klasická ukážka sebeobrany premiéra Fica. Inak sa to bohužiaľ pomenovať nedá, pretože dnešná tlačová konferencia sa opäť zvrhla do zúfalých protiopozičných útokov.

Odvolanie ministra Januška, Chrbeta a navyše teraz aj "prinútený" odchod šéfa agentúry SARIO. Všetky tieto akty v sebe skrývajú niekoľko spoločných čŕt.Ich výsledkom je ale jedna vec - vzťahy medzi dominantným Smerom a priživujúcou sa SNS sa zostrili. Niekto by mohlol povedať, že nás čaká poriadna vládna kríza. No analytici si to nemyslia a určite ani ja. A prečo?

Po chybičke, alebo dosť osudovej chybe bývalej poslankyne Radičovej zazneli hlasy, ktoré ju vyzývali na odstúpenie. Napokon sa tak stalo, ale ten hlas je počuť stále...

Neviem či mám na to štastie, alebo to mám nazvať smolou? Skrátka. Niekedy, keď mám veľa práce, alebo som odcestovaný a chýbajú mi informácie, tak ihneď keď prídem domov zapínam televíziu. Očakávam, že sa dozviem čo nové sa udlialo vo svete. Popri všetkých udlalostiach, športových, ekonomických, alebo nezaradených, sledujem hlavne správy zo sveta politiky. Veď každým dňom pribúdajú nové a nové politické témy. Parlamenty rokujú, ľudia protestujú, vládu vznikajú a padajú, ministri sa odvolávajú a ich pravé ruky vymenúvajú.