V súvislosti so SNP sa v spoločnosti, ale aj v hlavných médiách rozvinovala veľmi intenzívna diskusia. Ak by som ju mal zhrnúť stručne a nadnesene bola o tom, kto je väčší fašista. Naozaj diskusia o návrate a riziku fašizmu začala opäť plniť stránky médií cez vyjadrenia politikov a novinárov.
Problém je, že predmet toho, čo je a čo nie je fašizmus, sa výrazne líši. Robert Fico je schopný v príhovore varovať pred návratom fašizmu a nacizmu, Pritom kremeľský režim, ktorý do všetkých spôsobov, do všetkých systémov, ktoré v súčasnosti vládnu vo svete s relevantným vplyvom, má najbližšie k fašizmu a nacizmu. Na druhej strane opozícia obviňuje republiku z tendencií fašistických, označuje ich za fašistickú stranu, čo títo považujú za najväčšiu osobnú urážku.
Už v inom blogu som písal, že problémom fašizmu je, že vlastne sme prestali reflektovať jeho obsah. Z fašizmu sa stala urážka. Ako niektorí sociológia pripomínajú, Slovnesko neprešlo defašizáciou, pretože takmer plynule prešlo do komunistickej totality, v ktorej sa fašizmus stal nástrojom pomsty nevhodným osobám a skupinám. Kým v Čechách fungoval ako magický argument kolaborant, na Slovensku sa to ideologizovalo v podobe fašizmu. Ľudia na Slovensku vedia, že fašizmus je zlý a preto všetko čo považujú za zlé je fašizmus. A keďže za Tisa bolo „dobre“ tak ak niekto kritizuje toto obdobie, tak určite musí byť fašista, povedzme že liberálny, pretože pochopiteľne sa všetci učili, že to bol fašistický režim. Ale „dobrý“!
Chýbajú klasifikácia ľudských spoločností
Ten druhý dôvod je skôr teoretický. Stále viac sa mi zdá, že nám chýba nejaká ucelená predstava o spoločenských systémoch a ich základných princípoch. Snažíme sa vymýšľať nové -izmy a ideologie, ale chýba nám poznanie, čo ich spája s tými predchádzajúcimi, ktoré sa dostali už iba do učebníc dejepisu. Odvolávam sa pritom na to, čo má v popise a čo ma učil otec, že história sa veľmi často opakuje pod novým názvom. Aj preto by to opakovanie malo mať nejaké spoločné znaky s tým minulým.
Okrem otcovho vplyvu tento problém vidím aj kvôli mojej fascinácii klasifikáciou. Milujem delenie, rozdelenie javu do rôznych kategórii, ktoré spájajú nejaké znaky. Ako lenivý človek potom viem pochopiť aj javy, ktoré nemám preštudované dopodrobna. Iste perfekcionisti by hovorili, že musíš poznať do podrobnosti všetky aspekty. Neviem, neverím s schopnosť poznať všetko o všetkom, ale ak má dobré „kritéria“ viem pochopiť niečo o všetkom.
Asi najgeniálnejším príkladom klasifikácie je Mendelejevova periodická sústava prvkov. To, že ukázala aj prvky, o ktorých autor nemal ani paru, je pre mňa najväčším dôkazom „takmer dokonalej teórie“.
Samozrejme v spoločenských vedách by takáto teória bola oveľa zložitejšia. Zatiaľ sa skôr vedecké poznanie o vývoji ľudskej civilizácie orientovalo na vysvetlenie lineárneho postupu. Musím povedať, že kniha spomínaná v jednom z predchádzajúcich blogov – Úsvit všeho – mi veľmi veľmi úspešne rozbil túto predstavu lineárneho sveta. Podobne ako autori stále intenzívnejšie nadobúdam dojem, že klasifikácia lovci - zberači – poľnohospodári – priemyselníci – informatici je skôr snahou presvedčiť ľudí o realite ako výsledku pokroku ako reálne zobrazenie vývoja spoločnosti. Ak odhliadneme od formálnych prejavov nájdeme v každej epoche spoločnosti s prvkami iného obdobia vývoja civilizácie.
Ako nelineárne klasifikovať civlizácie?
Kedysi dávno som objavil publikáciu o vedeckej metóde 2x2. V tej knihe bolo desiatky príkladov použitia matice 2x2 na pochopenie procesov hlavne v ekonómii, sociológii, psychológii, ale aj v iných vedných odboroch. Priznávam, že tento princíp, kedy na základe dvoch (prípadne 3) kritérií získate možnosť rozdeliť celok na štyri časti ma fascinoval vždy a zopár vlastných matíc som kedysi vypracoval sám. Bez odozvy ;o).
Mojou silnou stránkou je invencia, teda prvotná myšlienka. Aj preto nie je táto myšlienka výsledkom vedeckého overovania, historického výskumu, štúdia vedeckých teórií. Je to myšlienka, ktorá možno zapadne a možno vychodne do podoby niečoho hlbšieho.
Keď človek sleduje vývoj spoločnosti, diskutuje o súčasnej politike, ale aj historických udalostiach, niektoré veci sa opakujú. Už v inom blogu som upozornil, že históriu poznáme skôr ako históriu úspechov imperializmu ako históriu vývoja spoločnosti. Napriek tomu, že imperializmus je jeden z -izmov novoveku, je fakt, že ovládanie veľkých území je neoddeliteľnou súčasťou vývoja spoločnosti. Na druhej strane aj toto šírenie sa relatívne líši a to spôsobom budovania ovládania.
Vertikálna vs. Horizontálna štruktúra spoločnosti.
Prvým kritérioum, ktorý by sme mohli použiť pre tvorbu klasifikácie je spôsob budovania spoločnosti. Je pravda, že ľudská komunita sa líši komunít tvorených živočíšnymi prvkami. Neprejavuje sa tu typická hierarchická štruktúra v podobe existencie alfa samca, kráľovnej. Na druhej strane aj súčasná situácia nám ukazuje, že spoločnosť je schopná pristúpiť na hru na alfa samca (Putin, Trump, Fico, Orbán). Zdá sa akoby nielen teraz, ale v celej ľudskej histórii prebiehal boj medzi touto snahou o vertikálnu štruktúru hierarchickej organizácie spoločnosti a snahou o vertikálnu štruktúru, v ktorej sa viac prejavuje iný prvok ľudskej komunity a to je spolupráca, rovnoprávnosť, kooperácia.
Niektoré ríše dokázali udržať hierarchickú štruktúru aj pri ovládnutí veľkého územia. Postavenie čínskeho cisára, ruského cára, rímskeho cisára neboli v niektorých obdobiach spochybnené a spochybniteľné, aj keď na drvivej väčšine nemohol reálne jeho moc vykonávať.
Naopak v prípade iných veľkých území išlo o ovládanie veľkého územia, ktoré dokázalo presadzovať rovnakú politiku bez vnútorných konfliktov a agresívnych sporov bez existencie striktnej vertikálnej štruktúry. Brusel síce je tŕňom v oku mnohých, ale to, že by priamo zasahoval do vnútorného prostredia Slovenska je skôr výhovorka súčasných predstaviteľov štátu ako realita. Rímska ríša národa nemeckého bola veľmi pestré spoločenstvo krajín, ktoré v nejakej podobe rešpektovali spoločnú identitu. Aj arabské výboje viedli k vzniku obrovskej ríše, v ktorej však centralizácia bola na relatívne nízkej úrovni (podľa mojej úrovni vedomostí).
Samozrejme toto je iba námet. Aké konkrétne kritéria by pre pričlenenie k danej kategórii boli vhodné a akým spôsobom by sa dali kvantifikovať je úloha na vedecké dlhoročné skúmanie a štúdium a vysoko prevyšuje možnosti tohto blogu.
Časový horizont ľudskej spoločnosti.
Druhým kritériom, ktorý vidíme v súčasnosti a ktorí sa v ľudskej spoločnosti opakuje je časový horizont. Aj tomuto som sa už okrajovo venoval a upozornil, že osobne považujem za chybu, že súčasnej politike chýba nejaké „ideologické“ ukotvenie. V situácii, keď je cieľom zbaviť politiku ideologii sa vývoj spoločnosti obmedzuje na zachovanie existujúceho stavu a reakcie na vonkajšie vplyvy.
Opäť nestačí si len spomenúť na nedávne veľké -izmy, v ktorých ľudia podľahli zvrhlým predstavám o budúcnosti a ceste ako ju dosiahnuť, ako som na to upozornil v inom blogu. Zdá sa, že opäť toto nie je otázka modernej doby, ale aj v minulosti ako ju poznáme sa opakovali obdobia, v ktorých spoločnosť mala dlhodobý cieľ, budovala „svetlú budúcnosť“. Keď pozrieme monumentálne stavby, ktoré nám história zanechala, išlo o výsledok desaťročí práce. Spoločnosť, ktorá bola schopná tak dlhú dobu venovať významnú časť svojej energie, niečomu čo nesúviselo so základnými ľudskými potrebami, musela mať vidinu dlhodobého efektu, ktorá kompenzovala námahu.
Naopak v iných obdobiach aj veľké ríše dokázali prežiť bez toho, aby dokázali sledovať niečo viac ako reakciu na vonkajšiu situáciu, žili takpovediac každodenným životom a to rovnako v spoločnosti s vertikálnym usporiadaním ako v spoločnosti relatívne slobodnej.
Áno vyzerá to, že niektoré civilizácie vieme prideliť pomerne jednoducho do jednotlivých kategórií. Napríklad komunizmus, nacizmus aj fašizmus sa ocitajú v rovnakej skupine vertikálne usporiadaných spoločností s veľmi intenzívnou dlhodobou perspektívou. V súčasnosti má dlhodobú perspektívu hlavne hnutie islamského fundamentalizmu, napr. talibanu, ktorý však paradoxne nemá veľmi vertikálnu spoločnskú štruktúru.
Naopak ako tuším v niektorom v blogov upozorňujem, problémom súčasného ruského režimu je absencia dlhodobej perspektívy. Podpora Ruska u mnohých vyplýva z nostalgie za socialistickou ideológiou, v skutočnosti však ruský režim so sovietskym má spoločné iba ovládané územie. Aj napriek snahe budovať nacionalizmus ako základ pre dlhodobú perspektívu ruského režimu, je táto stratégia veľmi citlivá. Jednak v mnohonárodnostnom štáte akcia vyvolávaj odstredivú reakciu (stačí si spomenúť ako dopadlo Rakúsko-Uhorsko, či Juhoslávia), okrem toho by intenzívnejšia prezentácia zaváňala príklonom k nacizmu, čo je aj pre Rusov veľmi citlivá otázka.
Skôr ako odpovede som v tomto blogu dával „otázky“.
Budem rád, ak niekto z malého počtu čitateľov napíše, že vníma potrebu pochopiť, čom majú spoločné a čím sa líšia civilizácie a spoločnosti staroveku, stredoveku, či paleolitu od súčasných spoločnosti.
Takisto by sa mohol niekto priznať, či mu takéto kritéria dávajú význam.
Ak niekto poradí, aké kritéria by mohli „fungovať“ pri zaraďovaní historických spoločností do kategórii a spôsoboch prejavov tiež ma to poteší a motivuje venovať čas, ktorý by som mal venovať „užitočnejším“ veciam práve týmto otázkam.
