Katarina Strihova
Tip na vylet: Krajina balonov, pasteliek a karameliek
Uz ste sa niekedy nechali vtiahnut do Sveta deti? Ak nie, odporucam. Je to exkurzia, ktorej sa nevyrovna ani navsteva Eiffelovky ci Chramu svateho Vita. Hoci, aj tie odporucam.
Ľúbi želatinové zákusky, blšie trhy, španielske a portugalské slovíčka, chodenie naboso, náhody, malého kučeravého Alberta a veľkého ešte kučeravejšieho Davida. Prežila niekoľko liet a zím v Argentíne, v Španielsku v Portugalsku a v každom z týchto miest zostal kúsok jej srdca. Zoznam autorových rubrík: Poulicna Barcelona, moji a moji, Od Granady po Sevillu, Pacilo by sa mi, Cesta spať, so mnou po Grecku, Erasmus v Granade, Správy spod Ánd, Súkromné, Nezaradené

Uz ste sa niekedy nechali vtiahnut do Sveta deti? Ak nie, odporucam. Je to exkurzia, ktorej sa nevyrovna ani navsteva Eiffelovky ci Chramu svateho Vita. Hoci, aj tie odporucam.

Kazdy utorok o pol osmej chodievam cakat Davida po hudobnej. Aj vcera som bola. A aj vcera som ich stretla. Zaujimavu dvojicu. Nizkeho muza v strednom veku, trochu snedeho a trochu bradateho, s dobrackym pohladom. A jeho dceru. Asi dvanastrocnu sympaticku dievcinku, trochu snedu a trochu kuceravu, so zvedavym pohladom a notami pod pazuchou.

Stihla, fascinujuca, so zvodnym pohladom, sladkym usmevom, jemne sneda a neodolatelna. Dusa carodejnice, telo Afrodity, srdce Seherezady. Hlboky vystrih, nadherne kadere, karminovo cerveny klincek vo vlasoch, vysoke podpatky. ...tak taka nasa Carmen nie je.

Spanieli oslavuje Den matiek prvu majovu nedelu, a podla mojho slovenskeho kalendara je to deviateho maja. Kalendar je vsak z roku minuleho. Tak neviem, ci som dnesne blahozelanie nacasovala spravne...

Sedim na lavicke v parku. Predo mnou sa prechadzaju dva holuby. Nevenujem im pozornost, takych je tu, v Barcelone, predsa najmenej tisic. Hrkujtaju vsak akosi nahlas. Zadivam sa lepsie. Samcek a samicka. Ten vacsi s nasuchorenym perim bude on a ta drobna urcite ona.

Ja viem, ze doma teraz leti hokej, no my sme boli v sobotu na futbale. Nehrala Barca proti Madridu ani Valencia proti Zaragoze...zapas mal len moj maly brasko David.

Ona ma takmer sedemdesiat, iskricky v ociach a utlu postavu...vzdy usmiata Lola. Paco uz azda i zabudol, ze mal niekedy sedemdesiatku, rad pocuva radio a dokaze opravit hadam vsetko na svete.

Kazdy piatok dopoludnia chodim na kus reci ku kamaratke mojej spanielskej mamy. Pomaham jej cibrit si anglictinu.

Cakala som kym naskoci zelena. Zrazu sa mi prihovoril. Mozes mi darovat jeden usmev? Strapaty, skoro bezzuby, nenapadny postarsi chlapik. Akosi automaticky som sa usmiala. Dostal ma.

Do skoly chodim na bicykli. Smelo si spoza slnecnych okuliarov obzeram pohladnych Spanielov. Kym mi stihnu odzmurknut, uz som prec.

... chuti mi ich salat s mletym sezamom... farebne sale, ktore ma na krku sedemdesiat percent Spanielok sa mi zdaju prakticke a elegantne

Bolo to presne pred troma rokmi, v lete 2002, co som sa ho prvykrat dotkla. Uz vtedy som tusila, ze to neskonci len letmym dotykom. Stacilo par momentov a bola som v tom az po usi...zalubena...do neho..do Spanielska.