som ... a chcem aj naďalej byť -priama, razantná, vtipná, ostrá, skrátka svojská!! Zoznam autorových rubrík: Postrehy, Súkromné, Nezaradené
A platí to dvojnásobne hlavne keď sa jedná o "prúsery"! Veď keď sa "darí", tak čo by sme nebrali, no nie? A mne sa v poslednej dobe "zadarilo" až moc. Na takéto časté "radosti" som veru nebola zvyknutá. Ale tentokrát som si to nasmerovala na computers. So železnou pravidelnosťou sa mi túto počítačovú techniku darí kaziť - úspešne.
... len sa Vám nesmie stať to, čo smoliarke Evelýnke. Teraz mi to príde smiešne, no vtedy ma smiech vôbec nechytal...ani náznakom nie... ja som vtedy prežívala fest ťažké chvíle.,..
.... darí sa Vám dodržiavať novoročné predsavzatia, pred pár dňami tak presvedčivo nastolené?? Nefajčím, nepijem, ( nemilujem -- aspoň nie v takej hojnej miere ). Nebudem sa prežierať, ide o moje zdravie, takže - dňom, kedy som sa prežral a vzápätí vyvalil jak prasa,... tak tým dňom už nadobro odzvonilo... Budem behať, veď čo - nezabehnem trochu?? Aj k tomu zubárovi sa odhodlám ísť´, nie som predsa slaboch. Vydržím držať hubu ( otvorenú ), ani zubárska vŕtačka mi už nič nehovorííííí... Nájdem si čas na manželku, deti, utužím si vzťahy v rodine, udobrím si svokru a šéfa,....... Ale toho bolo, pravda? ( 1. januára )
...že treba prefackať svoju manželku - tak nejak prevychovať ju týmto spôsobom, aby sa chtiac - nechtiac podvolila manželským povinnostiam?? Toto radia?? Sníva sa mi, či čo!!
... (inak - mohlo by )hovoriť o problémoch v zamestnaní, v manželstve, v rodine, v susedstve,...o zlých medziľudských vzťahoch sa už dosť nahovorilo ( a stále nestačí ), týmto sa to všade len tak hmýri....každý sa len tvári, aký je on najchápavejší , najmilovanejší tvor v Tvojom okolí,...a pritom ....alebo povedzme si to na rovinu -- vlastne, v prvom rade všetkých ľudí zaujíma počúvať stále viac a viac o našich pikoškách štrapáciách, problémoch v zamestnaní, v manželstve , v rodine, v susedstve....
... keď ... (priblížim Vám, prečo tak nedám dopustiť na nedeľné predpoludnia. Naväzujem tak na predchádzajúci článok pod názvom Milujem nedeľné rána - pre lepšie zorientovanie sa v mojich nedeliach, odporúčam prečítať si ho ) ... keď ... pekne tupým nožom šmidlikujem po mäse a márne sa snažím odkrojiť slušný plátok . Aj ma napadlo, že ho prebehnem osličkou ( brúskou ), ale oslička sa kdesi odoslila a niet jej. Ale -- vidina mäkkučkých vysmážaných rezníkov ma neodrádza od tejto zdĺhavej činnosti.
... keď sa prebudím ešte do skorej rannej tmy. Všade božské ticho, dom ešte spí a jeho obyvatelia tiež. Občas počuť niekoho dobre si "utabačiť" vo chvíli, keď sa slastne prevaľuje na druhý bok.
Jasne ho vidí. Je to On ! A Ona je tam s ním tiež. V dôverne k sebe naklonených polohách sa niečomu veľmi vtipnému spokojne uškŕňajú. Sú zahľadení jeden do druhého, a hlavne očami si to hovoria - z ich očí sa dá vyčítať: Milujem ťa, chcem ťa, buď len môj, budem ti dnes patriť...Je to viac jak jasné....
Tak je moji milí. Presne ten, ktorý Vás doma vždy poslušne a bez reptania čakal. Chudátenko... dobre slúžil - doteraz. Poviete si : Čo nariekaš,veď sa dá opraviť! Jasná vec, opravia ho, dnes sú už na to machri. A je dokonca ešte jeden mesiac v záruke. (No - Moje - vedelo, kedy sa má pokaziť). No - ale čo si já čiľ bez neho počnu?
Slengovo sa tak hovorí „odchodu na onen svet.“ Pri všetkej posvätnej úcte, je tam „hore“ dobre, ale ja tam ešte v tejto chvíli nechcem ísť, prosíím.teraz ešte nie! ( Cítim, že si ešte mám niečo dokončiť). Aj keď niekedy mám silný pocit, že už som tomu „na stope“ a to veľmi blízko. Že sa tomu len ťažko ubránim. Totiž – stres, aký dnes všetci prežívame, neveští nič dobré. Že aký???? No pozrime sa na to z ... napríklad ... z mojej stránky.
Vlastne nie až tak, ale mne to stačí k ... malému fejtóniku... Ja viem,... jasné – Január! Nedaj Boh, aby sme nemali aspoň meter snehu ( na horňákoch) a aspoň metrák problémov (na dolňákoch)
Skôr, než sa 5.1. ( hííí, to je už zajtra?) postavím na štartovaciu dráhu na maratónsky beh rokom 2009, stihla som si spomenúť, že ma čaká ešte jedna dôležitá úloha. Myslím, že nielen ja sa potýkam s takýmito úlohami. Mala som to na mysli pred sviatkami, že keď budem tak dlho doma určite si nájdem na to čas. Lenže , pri sviatočnom varení sa mi zrazu roztancoval nôž, a ja som si skoro odrezala prst. To nevymyslíš – to je život! Takže teraz – aj tak musím. Síce s 1 zdravou rukou, ale idem na to.
Písal sa ešte rok 1999... Zočila som Ju pred mojim domom. Srdiečko mi ihneď zaplesalo, tvár sa mi celá rozjasnila, a naplnila ma vnútorná radosťJ,od ktorej som podskočila najmenej meter od povrchu zemského. Stála tam. Skromne, tichúčko. Taká malinká, guľatučká - sťa lienka Katarínka..........A teraz to príde...
Nostalgia ma v mojom živote nie príliš často chytala. Nebol na ňu čas ( hold život – nač ten spěch?), ale v posledný deň minulého roka, popri vyváraní rôznych koncoročných jedál, sa mi napodiv z pamäte vynorili nostalgické spomienky na krásne moje detstvo – konkrétne na niekdajšie Silvestre. ( je úplne jedno, že boli za „totáča“ ), ja mám na mysli teraz niečo úplne iné.
Rána 1. januára bývajú väčšinou vždy rovnaké a väčšinou vždy ešte spiace. Skôr sú to poobedňajšie hodiny, kedy sa našinec po prehýrenej silvestrovskej noci pomaly prebúdza k životu. Ale poďme pekne po poriadku.....
