Zuzana Šubová
Unzertrennlich I.
pesničky čo sú už roky so mnou. Nie mainstream.
Nealternatívna mamina Zoznam autorových rubrík: Nie súkromné, Pod bielym krížom, Služobne, Damals, Privat
Dnes je výročie. Vraj nás tam bolo vtedy 10 000. Dnes si ho pripomenulo 300. Žeby bolo prišlo viac, keby to bolo zakázané? Zažili ste už v kostole standing ovation? Ja len raz. Práve ten deň. V pašijách sa spomínalo ako Ježiš povedal Pilátovi: Ak som správne hovoril, prečo ma bijete? Kaplán vtedy v kázni povedal len: Ak hovoríme pravdu, prečo nás bijete. V kostole nastal potlesk ako na veľkej premiére. Dnes nikto nebije pre presvedčenie. Žeby sa preto tak málo hovorila pravda?
Stalo sa na Velkú noc v bavorskej metropole. Mnichov je fajn v každom ročnom období, ale tentokrát bolo treba enormné množstvo lokálneho patriotizmu a piva, aby jeden rozchodil snehovodažďovú pľušť.
Stalo sa to začiatkom deväťdesiatych rokov. Na Slovensku sa tvorilo trhové prostredie, takže okrem toho, že to bolo trochu trhnuté, pripadali sme si občas ako na trhu.
Po prečítaní Viktorovho článku o štrajku darcov krvi som si zaspomínala na svoje dávne darcovské začiatky.
DUNAJ SA VOLÁ STYX Devínsky kopec sa pomaly lúčil s ďalším dňom. Po Morave prefrčal motorový čln a zmizol smerom k Devínskej Novej Vsi. Do lesov zaliezala tma, milosrdne zakrývala ostnaté drôty a strážne veže. Slnko sa odrážalo v meandri Dunaja. Nepokojne sa pohol. „Musíme ísť,“ povedal. „Dunaj je rieka Léthé,“ odpovedala bez súvisu. „Rieka zabudnutia. Keby sme sa z nej napili...“ Neznášal nedopovedané vety. „Ty sa ma chceš zbaviť,“ zažartoval. „Chceš na mňa zabudnúť!“ Bez zažmurkania pozerala do slnka. „Keď budeme schopní zabudnúť...“ „Čo chceš zabudnúť?“ vybuchol zlostne. „Ja si chcem pamätať! Všetko!“
Keď som bola malá, ak ako väčšina vtedajšej populácie, som mala príbuzných v emigrácii. Boli úspešní, mali vlastné domy, pekné autá, chodili dovolenkovať na miesta, o ktorých sa nám ani nesnívalo, občas nam poslali čokoládu a viedli reči o tom, ako sa u nás nedá žiť. Ale niekedy nostalgicky spomínali na starú vlasť.
Sladká naivná básnička zhruba z roku - viď foto plus niečo Pri upratovaní som už nenašla názov To by ste mi ešte nehovorili, že som depresívna :)