O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Lietajme spolu.., Dýchaj, usmej sa a ži, A kde máš srdce Kika?, Osobné neosobné
Vždy som premýšľala nad tým aké rozhodnutie je to najjednoduchšie, ktoré môže človek urobiť. Môže opustiť partnera, môže odísť do zahraničia, môže všetko zanechať aby naplnil svoj príbeh.. môže, môže.. Lenže akokoľvek to znie jednoducho, kadžý človek potrebuje veľa sily, odhodlania a energie aby to urobil... A preto najjednoduchšie rozhodnutie je niekomu odovzdať svoju dušu..
Vedeli ste o tom, že všetci do jedného sme maliari? Skutoční maliari s krásnou paletou farieb. Môžeme si primaľovať šťastie, lásku, úspech, ľudí, svet, ktorý máme v tajných predstavách. Pýtate sa ako?? Je to jednoduché, stačí sa len nebáť použiť štetec.
Vždy som si myslela, že láska je darom. Nemalo by sa ňou míňať a mrhať ňou. Nemala by byť nad ňou povýšená nevera. Lenže dnes už nikto nekrúti hlavou nad nevernými ženami milujúcich mužov, nad nevernými mužmi milujúcich žien. Nepozastavujeme sa nad tým, lebo sa to stalo takým bežným ako je raňajkovať každé ráno. Neodsudzujem to, len tomu nie vždy rozumiem..
Raz sa ma niekto spýtal kde sa vidím o pár rokov. Usmiala som sa a vravela som, že sa vidím vo veľkom pletenom svetri so sobom, na drevenom móle blízko drevenice v ktorej budem celé dni písať. Nebudem tam sama, budem tam s niekým, kto ma bude mať rád presne takú aká som. A ja , niekde za hranicami mojej rodnej krajiny , budem mať skvelý pocit, že tam doma ma budú čítať ľudia. Nie preto, že ma poznajú, ale preto, že sa im budú páčiť moje články. A vtedy budem dokonale šťastná pretože budem mať zmysel života.
Bola som škôlkarka, keď som prišla na to, že darčeky mi dávajú naši pod stromček. Tajne ich schovávali v skrini a ja som ich vždy pred Vianocami hľadala. Nepovedala som im, že o tom viem, tešilo ich keď mi môžu hovoriť, že ten Ježiško naozaj chodí, má veľký batoh a doniesol mi bábiku.Tak som ich v tom nechala, aby mali i oni radosť.
Bilancia rovnaká ako každý rok. Vianoce sa blížia, počet nakupujúcich v obchodoch rapídne stúpa a nervozita v uliciach by sa mohla krájať. Máte už kúpené darčeky? Alebo ešte tápate, čo by Vašich blízkych potešilo? A čo keby ste darovali kravu?
Ráno vstaneš, je ti zima a nie je to tým, že ti vypli kúrenie. Je ti zima a nechceš si to pripustiť. Je to len pocit, ktorý vyprší skôr než kontrolky zasvietia, že si vlastne spokojný. S tým, čo máš, s tým čo je. Hm.
..lebo nikdy nevieme koľko máme času. Vždy som si prizvukovala, že je správne a fér aby ľudia v mojom okolí vedeli, že mi na nich záleží Že som tu pre nich, tak ako sú tu oni pre mňa. Lenže mám taký problém. Neviem povedať niekomu, že ho mám rada.
" Príliš veľa lásky, lásku zabíja". Prajem Vám aby ste ju príjimali a dávali v optimálnom množstve. Zababušte sa do deky, dajte si teplý čaj, pustite si dobrú hudbu a ak máte náladu prečítajte si pár veršov odomňa pre Vás.
Keď kráčam cez mesto je chladno a neposlušný vietor mi fúka do tváre. A potom počujem už len jeho piskot a pár ľudí, ktorí kráčajú so mnou v dave. Rozprávajú sa o práci a súkromí a ja si v duchu hovorím, že by som nemala počúvať osudy cudzích ľudí.
Pár myšlienok odomňa pre Vás. Kdekoľvek ste, s kýmkoľvek ste, užívajte si to.. Nikdy totiž neviete či sa to zajtra nezmení :)
Prežívame dni čakaním. Na krajšie dni, lepšiu prácu, na lásku, ktorá bude konečne skutočná. Vieme používať silné slová, ubližovať na počkanie a strácať ako drobné mince. A bojíme sa prijímať..
