Meškal som, preto, že som nestihol vlak. Kráčal som temným lesom, aby som sa k nej priblížil. Nastúpil do vlaku a vedel, že budem meškať.
Ako posledný romantik natrhal som kvety spred kostola a naskočil do vlaku. Nepáčilo sa to miestnemu psovi; brechal dosť zachrípnuto.
Bola to kaviareň ako zo Saint-Exupéryho kníh. Jemná, citlivá, plná ľudkosti. Keď som čítal Zem ľudí, písal o pilotoch, ktorí sa stretávali v polnočnej jedálni. Rozprávali si historky z oblohy a mne to prišlo veľmi pekné. Kývali si z lietadiel a mestá sa rozsvecovali.
Kaviareň, ktorú vybrala, bola podobná. Pri jednom stole jedli bagetu so syrom namočenú v olivovom oleji. Inde mali vajcia so slaninou, hneď vedľa anglické raňajky, ale ocot nechceli. Niekde hrali karty, pri ďalšom stole si rozprávali príbehy. Ale ju som nevidel.
Sadol som si za stôl, objednal veľké cappuccino a zákusok. Keď som sa napil, spomenul si na jej vlasy a zasnil sa.
„Nakresli mi ovečku!“ zvolal známy hlas a moje jamky na lícach sa roztiahli do širokého úsmevu.
„Nie je tam, že nakresli mi barančeka?“ opýtal som sa jej.
„Všteko pokazíš! Kto si to má pamätať? Kde si sa túlal?“ merala si ma pohľadom. Hľadela na mňa svojimi veľkými očami plnými zvedavosti.
„Skákal som z planéty na planétu a hľadal líšku,“ odpovedal som jej. Tváril som sa, aby to znelo tajomne, nežne, láskavo a záhadne.
„Našiel si ju! Tu som!“ skočila mi do reči, provokovala ma, aby som sa usmial.
Strašné sú tie ženy, keď používajú moju taktiku. Veď provokovať, rozosmievať a hrať sa s fantáziou, to bol odjakživa môj nápad.
Objednala si kakao s rumom, nejaké rezy a premeravala si môj pohľad.
„Aké si bol dieťa? Isto si skákal cez okná a zízal do dievčenskych postelí. A prial si im robiť spoločnosť!“ skríkla dosť hlasno, pretože ľudia naokolo sa na mňa začali pozerať.
„Narodil som sa v nedeľu, keď nepršalo. Raz som si nechal rozbiť hlavu, aby som sa mohol viesť sanitkou. Vraj som chytil žehličku a v zoo som hladkal pumu. Alebo som chcel. Asi preto ma fascinujú mačky,“ isté časti vety som rozprával pošepky.
Milujem pocit, keď ju rozosmievam. Priznám sa, že ju najradšej rozosmievam, keď to nečaká. Občas schválne počkám, kedy na to čaká, som vážny a potom ju rozosmejem.
„Ďalej, ďalej, ďalej! Čo mi ešte porozprávaš?“ spýtala sa a v očiach sa jej pohravala zvedavosť, nezbendosť a chuť vystrájať.
„Na škole som mal veľmi divný zvyk. Keď učiteľka používala citoslovce obrovského hnevu a nahadzovala grimasy, ja som sa smial. Rozosmial som celú triedu a ju to vytočilo ešte viac. Nikdy som sa nenaučil kvadratickú rovnicu a dejepis som bral ako rozprávku.
A na tvoju otázku k dievčatám,“ prestal som hovoriť.
„Prečo si prestal? Ty naničhodník!“ usmievala sa čo najviac.
„Netúžil som s inými dievčatami dopriať si potechu na loži. Radšej som sa hral na Winnetua,“ šteklil som jej zvedavosť a ona ma kopla do holene. Popri tom si odpila kakao a mne začalo byť ľúto, že jej vlasy nie sú strapaté.
„Ja som bola veľmi zlé dievča,“ začala a oči sa jej rozžiarili radosťou. Samozrejme, že si začala vymýšľať, ale zrejme bola rada, že má komu.
„Prečo ten minulý čas?“ a venoval som jej úsmev, ktorý si budeme navždy poznať len my dvaja.
„Narodila som sa ani neviem kde a priniesli ma na faru. Len košík a pri ňom hus. Potom som stratila náušničku,“ usmiala sa.
A ja som si spomenul na Dáždnik svätého Petra.
Dorazili sme k rysovi. Obaja unavení sme si ľahli a pozerali pred seba.
„Kde je rys?“ opýtala sa ma.
„Niekam zdrhol. Dúfam, že si nemyslí, že ho už nepotrebujeme!“ strachoval som sa.
„Samozrejme, že si to myslím. Urazil som sa na vás a chcem, aby ste boli nešťastní, aby som mal veľkú radosť!“ sarkasticky poznamenal a všetci sme zaspávali. „Ľudia sa najľahšie ovládajú, keď sú na dne!“ ešte dokončil.
„Mimochom, chlapec so zápalkami? Prečítaj si Poštu na juh od Saint-Exupéryho!“ povedala zo spánku a snívala o lietadlách alebo o Malom princovi.
Staršie diely:
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-ii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-iii
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-iv
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-v
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-vi
