Martin Šuraba
Komenského ulica
Kráčal som po Komenského ulici v Košiciach. Počul som v šenkoch smiech, cítil nádych letných bozkov a dievčence mali tie najkrajšie oči. A toto je príbeh o jedných očiach.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Kráčal som po Komenského ulici v Košiciach. Počul som v šenkoch smiech, cítil nádych letných bozkov a dievčence mali tie najkrajšie oči. A toto je príbeh o jedných očiach.

Pozná ho snáď celý svet z filmu Sedem statočných. Bol to ten chlap, čo sekal drevo, aby si zarobil na raňajky. Poďme sa trošku porozprávať o dvoch filmoch, v ktorých hral. Môj obľúbený Charles Bronson.

Máte radi mlyny? Tie staré, opustené domy s kolesom niekde pri rieke. S nejedným mlynom sa viažu povesti o vodníkoch. Aj v Košiciach bol kedysi starý mlyn. Napíšem vám príbeh o šarvancoch, ktorí sa narodili na Mlynskej ulici.

Každý príbeh začína charakteristikou. Poznal chlapca, ktorý miloval babkinu starostlivosť, pusu od mamy, pistáciovú zmrzlinu a pusu zadžabanú malinami.

Prišiel som dnes domov z futbalu a spravil si praženicu na masle. Ako to tam penilo, voňalo, začal som sa usmievať. Spomenul som si na jedného chlapca a maslo. Napíšem vám svoj príbeh o masle.

Dnes vám napíšem príbeh o žene, ktorá piekla žemle a o chlapovi, ktorý sa do tých žemlí zamiloval. Dodnes ich môžete vidieť. On je ten, čo si vymýšľa vedecké metódy a ona tá, ktorá sa smeje.

Keďže je dnes Deň detí, všetkým nám prajem mnoho spontánnosti. Vráťme sa do svojho skutočného ja a vykonajme niečo, čo sme radi milovali ako deti. Ja som si dnes spomenul na kopačky Romário a ako som tie kopačky miloval.

Sir Arthur Conan Doyle zrodil svetu postavu, ktorú miluje celý svet. Navštívil som divadelnú hru o Sherlockovi Holmesovi a tak som sa trošku zatúlal na Baker Street.

Bol to človek, ktorý voňal chlebom a úsmevom. Svoje deti kŕmil údenou slaninou a syrom. Večne sa rehnil so svojou usmievavou ženou. Bol to chlapec, ktorý miloval kôrky chleba a veľmi rád sa o ne hašteril.

Ja si na neho pamätám ešte z čias, keď som bol malý zbojník. Na Dominikánskom námestí bol trh, kde sa predávala zelenina. On predával zemiaky a my sme mu hovorili ujo spišiak.

Vonku je sychravo a namiesto mája tu máme apríl. V Prahe to posledné dní vyzerá ako na začiatku novembra a preto som potreboval slnko a nejako potešiť. Stalo sa, niekto mi pripomenul knihu Večne spievajú lesy.

Bol som v divadle. Zaujalo ma to hereckým obsadením, témou a samozrejme aj vinohradským divadlom. Šlo o komédiu, ktorú napísal Pierre-Aristide Bréal. Jej názov je Velká mela alebo francúzska kuchyňa.

Je to nádherný pocit spojený so snením a pozeraním z okna. Vždy sa pozerám, či mám všetky veci. Potom sa teším, že som nič nezabudol a môžeme teda ísť. Musím sa priznať, že milujem vlaky.

Prečítal som si ďalšie dielo od maďarského spisovateľa slovenského pôvodu. Je ním Kálman Mikszáth, ktorý sa narodil v obci Sklabiná. Kniha sa mi páčila, preto by som sa o svoje pocity rád podelil.

Sedeli sme s Milanom a bavili sa o všeličom. O študentoch, o učení, o práci a o dievčatách. Milan je skvelý chlapec. Dovolím si povedať toto: Je mi cťou, že práve jeho môžem označiť za jedného z najlepších kamarátov.

Ako som začal chodievať do divadla? Nemal som ešte ani dvadsať rokov a sedel som s Ivom v lavici. Trošku sa do toho obdobia vrátim a napíšem vám čosi o jednom košickom divadle.

Jedného dňa sme šli na zmrzlinu. Poštová ulica bola zasnežená a starší brat mi hovoril, že konečne Košice vyzerajú ako z diel Charlesa Dickensa. Zmrzlinu ešte stále mali, lebo starý zmrzlinár bol fiškus.

Poznáte ten pocit ako mrznete na stanici a autobus konečne príde. Občas je celý zelený a lístok nestojí 23 korún, ale iba 19. Aká to bola radosť, keď som to objavil! Moje študentské časy a (zelené) autobusy.

Raz som jedol banány v čokoláde na Poštovej ulici a prisadla si ku mne jedna spolužiačka. Mala nádherné, kvetmi posiate šaty. „Aký kvet máš ty ako chlap najradšej?“ spýtala sa ma.

Boli sme malé chlapčiská a hrali sa na rytierov. Z palíc sme si vytvorili meče, na lúke okrúhly stôl a bojovali sme proti kadečomu. Rytiersky vek chlapca odhaľuje jeho zvedavosť, bádanie a iné veci.