Martin Šuraba
Predvianočný blog
Bolo už dávno za Martinom a Katarínou. I minul sa týždeň po Ondrejovi. Ja som sedel v školskej lavici a tešil sa, že sneží.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Bolo už dávno za Martinom a Katarínou. I minul sa týždeň po Ondrejovi. Ja som sedel v školskej lavici a tešil sa, že sneží.

Milujem pocit, keď ma niečo chytí a „núti“ ma to napísať blog. Skrátka a dobre, keď zrazu zastanem, všetko nechám a mám chuť sa podeliť o myšlienku. Dnes sa rád podelím o súhvezdí Orion.

Kto by nepoznal oblasť Váhu, kde sa rozprestiera romantické údolie dvoch hradov. Tým jedným je Strečno, druhým Starý hrad. O druhom menovanom bude aj dnešná povesť, o ktorej sme už všetci neraz počuli. Margita a Besná.

Usadnime na chvíľu ku krbu, kde ohňom pukajú polená. Celá miestnosť vonia škoricou a sušenými jablkami. Vypočujme si, čo sme našli v spisoch kremnickej mincovne.

Tmavé, hmlisté a studené uličky okolo gymnázia na Poštovej ulici rozprávajú príbeh o cukrárni, kde nejden človek zablúdil. Tá cukráreň skrýva mnoho tajomstiev, okrem iného aj príbeh o jednej raňajkárni.

I zaliali sme si čaj a dali ho k obloku. Čaj dýchal bielym dymom. Deduško odkrojil voňavý chlieb, čo práve napiekol. Posadali sme si, natreli si chlieb škvarkami a počúvali príbeh o čiernohronskom drevorubačovi.

Radi sme chodievali po škole na kofolu do miestneho šenku. Aj pred Dušičkami. Bolo to obdobie, kde celé mesto voňalo sviečkami a vzduch štípal oranžovým lístím.

Prišiel čas prechádzok po lúkach. Vezmem si svoj nórsky sveter (ktorý nie je nórsky) a idem sa túlať. Uchmatnem si zopár jabĺk, zápisník a nejakú tú sladkosť, keby som stretol škriatkov.

Zbožňujem vlaky a stanice. Priznám sa, že zo všetkých železničných staníc, je mi najbližšia práve tá v Prahe. Presne tie vlaky, príchody, čakania, lúčenia. I dnes ráno som šiel na výlet, pobral som sa do práce.

Nepoznám Košičana, ktorý by nenavštívil legendárnu krčmu U Ďurka. A o troch chlapcoch, ktorý sa tam stretávali, je aj dnešný blog. Boli to hastroši, kamaráti, ktorých zbližovali maličkosti, drobnosti a predsa veľké veci.

Dnes mám chuť písať o rozprávkach. Pretože mi napadla súvislosť s biblioterapiou, najmä teda s rozprávkoterapiou. A tak trochu o tom, čo všetko nám rozprávkovosť dáva do života.

Kúpil som si Malého princa. Tak som si ho otvoril a začal čítať. Zabolelo ma to, najmä pri mene Leon Werth. Vždy, keď niekde vidím to meno, zamrazí ma. Najmä v Malom princovi.

Milovali sme sobotu, bol to náš detský sviatok. Bývali sme na Andrássyho ulici a cesta na Pályaudvar bola pre nás vždy akousi tajomnou výpravou na výlet. Sobotné výlety k babke na Čermeľ.

Kalkulujem, že poznáte legendu o chlapcovi, ktorý sa volal Banko. Je to príbeh z doby Gabriela Bethlena, čas protihabsburských povstaní.

Keď som bol malý chlapec, naši ma po zmrzline dotiahli do galérie. Bol tam jeden pán, ktorý si ma všimol. Ukázal mi obrazy Ľudovíta Čordáka a povedal mi aj tento príbeh.

V Prahe je dosť sychravo. Bakané a smutné počasie s čiernou oblohou by sa hodilo akurát tak na čítanie A. E. Poea. Ale ako sa hovorí, za každým oblakom je nejaké slnko.

Nebolo to tak dávno, čo som si spravil výlet do Banskej Štiavnice. Je to mesto permoníkov a ich pokladov. Mesto okolitých tajchov a letných, obilných polí. A o tom je aj tento príbeh. Juraj Červenák: Legendy zlatého mesta.

Priznám sa, že nerád píšem nekrológy, ale dnes potrebujem napísať zopár slov. Odišiel jeden z najväčších rytierov 20. storočia. Bol pre mňa najväčší chevalier, akých Albion stvoril.

Rozhodol som sa ísť s babami na výlet. Dohodli sme sa, že s Petoru, Mirkou a Miriam pôjdeme navštíviť časť rakúskych Álp. Vyštartovať sme mali z Nitry a tak som sa teda podujal do Nitry.

Všetci máme svoje svätojánske tajomstvá. Ja vám ponúknem trochu z toho môjho. Stalo sa to v Krásnej nad Hornádom.