Martin Šuraba
Martinské divadlo
Navštívil som Martin. Je to mesto mnohých pokladov, splnil som si nejeden bádateľský sen a celý čas ma sprevádzal genius loci.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Navštívil som Martin. Je to mesto mnohých pokladov, splnil som si nejeden bádateľský sen a celý čas ma sprevádzal genius loci.

Futbalové ihrisko, šenk, neobyčajne príťažlivý jazyk, záhradky, túlania sa po poliach a nátura, ktorú nemá nik iný na svete. Nejako takto by som charakterizoval východniara.

Začali sa farbiť stromy a hmlu vidieť každé ráno. Okolie riek, močiarov a potokov mi pripomína detektívne poviedky Arthura Conana Doyla. Prišla jeseň.

„Sú v živote chvíle, keď sa stretnete s človekom, zahľadíte sa do jeho očí a odrazu je vám ľuto, že ste ho nepoznali celý život.“ (Jozef Kroner)

Aký máte vzťah s električkami? Napíšem vám o chlapcovi, ktorý si električky zamiloval. Viem z najlepších zdrojov, že je veľký objaviteľ.

Ipeľská ulica v Košiciach má svoj pôvab. Najmä preto, že má inštitúciu, z ktorej vyjde neuveriteľné množstvo úspešných absolventov. Nielen autor týchto riadkov je absolvent, ale aj šarvanec, ktorý mal červené zuby od černíc.

Sledovali ste niekedy kométy? Rozprávali ste si o nich príbehy? Napíšem vám jeden príbeh o železničiarovi, ktorý miloval príbehy o kométach.

Na Poštovej ulici v Košiciach žil pán, ktorý chodil každé ráno kupovať mlieko. To preto, lebo mal kocúra a ten bol veľký pažroš. Ešte väčší ako autor týchto riadkov a to je už čo povedať.

Šofér električky si pamätá všeličo. Je to studnica zabudnutých príbehov. Dnes vám poviem príbeh, ktorý som počul na Poštovej ulici, keď ešte fungovala stará Aida.

„Glogovú nevidel iba báťa Kapiczány, chodil tade i pisateľ týchto riadkov.“ (Kálmán Mikszáth) Musím pripustiť, že pisateľ spomenutých riadkov bol riadny výmyselník. Vytvoril príbeh, ktorý nás sprevádza už tak dlho.

Kráčal som po Komenského ulici v Košiciach. Počul som v šenkoch smiech, cítil nádych letných bozkov a dievčence mali tie najkrajšie oči. A toto je príbeh o jedných očiach.

Pozná ho snáď celý svet z filmu Sedem statočných. Bol to ten chlap, čo sekal drevo, aby si zarobil na raňajky. Poďme sa trošku porozprávať o dvoch filmoch, v ktorých hral. Môj obľúbený Charles Bronson.

Máte radi mlyny? Tie staré, opustené domy s kolesom niekde pri rieke. S nejedným mlynom sa viažu povesti o vodníkoch. Aj v Košiciach bol kedysi starý mlyn. Napíšem vám príbeh o šarvancoch, ktorí sa narodili na Mlynskej ulici.

Každý príbeh začína charakteristikou. Poznal chlapca, ktorý miloval babkinu starostlivosť, pusu od mamy, pistáciovú zmrzlinu a pusu zadžabanú malinami.

Prišiel som dnes domov z futbalu a spravil si praženicu na masle. Ako to tam penilo, voňalo, začal som sa usmievať. Spomenul som si na jedného chlapca a maslo. Napíšem vám svoj príbeh o masle.

Dnes vám napíšem príbeh o žene, ktorá piekla žemle a o chlapovi, ktorý sa do tých žemlí zamiloval. Dodnes ich môžete vidieť. On je ten, čo si vymýšľa vedecké metódy a ona tá, ktorá sa smeje.

Keďže je dnes Deň detí, všetkým nám prajem mnoho spontánnosti. Vráťme sa do svojho skutočného ja a vykonajme niečo, čo sme radi milovali ako deti. Ja som si dnes spomenul na kopačky Romário a ako som tie kopačky miloval.

Sir Arthur Conan Doyle zrodil svetu postavu, ktorú miluje celý svet. Navštívil som divadelnú hru o Sherlockovi Holmesovi a tak som sa trošku zatúlal na Baker Street.

Bol to človek, ktorý voňal chlebom a úsmevom. Svoje deti kŕmil údenou slaninou a syrom. Večne sa rehnil so svojou usmievavou ženou. Bol to chlapec, ktorý miloval kôrky chleba a veľmi rád sa o ne hašteril.

Ja si na neho pamätám ešte z čias, keď som bol malý zbojník. Na Dominikánskom námestí bol trh, kde sa predávala zelenina. On predával zemiaky a my sme mu hovorili ujo spišiak.