Michaela Tischlerová - Bednárová
Zamyslenie na Norine motívy ...
... celý článok je inšpirovaný veľmi podareným textom Nory Figmikovej. Najprv som sa zabavila a potom zamyslela. Výsledky nižšie.
Priatelia sú ľudia, ktorí veria v moju budúcnosť, aj keď poznajú moju minulosť.BugsPhoto Zoznam autorových rubrík: Je krátky jak rebrík do kurína, Som sa na-srdila, Taká "normálna" rodina, Deti vidia inak, A neumrieme hladom!, Hugo, Mini a maxistretká a iné rozko, Prírodné etudy, Ctime tradície, Driving, Feminizmus, Súkromné, od šialenej manželky, Nezaradené
... celý článok je inšpirovaný veľmi podareným textom Nory Figmikovej. Najprv som sa zabavila a potom zamyslela. Výsledky nižšie.
... alebo ako som sa nechala zaskočiť vlastnými predsudkami, ktoré "nemám". Nemám predsudky! Každému dám rovnakú šancu! Nikoho nehádžem do spoločného vreca! A ešte iné sebaklamy ovládam....
Jún bol skúška mojej trpezlivosti a odolnosti. Ale musím uznať, že je to bola dobrá škola. Je totiž pár vecí, ktoré sa naučíte len a len na internáte:
Niekedy stačí naozaj málo. Možno pohľad do očí blízkej osoby a vidíte Strach. Šíri sa ako nákaza. Toto neurčité monštrum je novodobou pandémiou dnešných čias.
Drahý Pane Bože, daj mi prosím, múdrosť, aby som ho pochopila... Milý Bože, daj mi prosím, trpezlivosť, aby som to vydržala... Ó, Bože, len mi prosím, nedaj silu ... lebo ho určite zabijem.
Niekedy stačí tak málo. Málo, aby človek nielen pozeral, ale aj videl. Nielen počul, ale počúval. Som, nie - bola som, stratená. A pritom to bolo také jednoduché.
Ako po dlhom spánku, ako po dlhom sne ... tak sa cítim. Všetko je nové!
„Chcela by som byť strom,“ povedala mi. „Bolo by to také jednoduché!“
Akože prichádza láska? Prečo sa so mnou nikto najprv neporadil?
Ako hovorí jedon najčítanejší plátok: "Ako je to možné?!?" No jednoducho. Vezmeš počítač, založíš blog, občas napíšeš článok (nie je podmenkou), sem-tam kukneš do diskusie a prihlásiš sa na stretko a dokonca prídeš. V praxi to vyzerá nasledovne:
Väčšinou sa už od Fašiangov psychicky pripravujem na to, že len 40 dní ma delí od potopy môjho sveta. Je to jediný čas, kedy sa snažím odpovedať na otázky o mojom najbližšom pobyte vyhýbavo alebo vôbec. A tiež jedine vtedy si myslím, čo som o tom presvedčená, že Pánu Bohu musela Eva vyviesť niečo hrozné, keď dopustil veľkonočné zvyky.
Ja neviem. Naozaj. Mala by som sa smiať, tešiť sa a mávať slnku. A u mňa prší.
Všetci dospelí raz boli deťmi, len máloktorý z nich si na to pamätá. (skrotená líška)
Neklamem - skvelé. Nie preto, že by som sa triasla od vzrušenia, že nejaká slávna osobnosť o mňa zavadí očkom. To nie. Netrpím trémou - vyrástala som v divadle a tak je tréma pre mňa neznáme slovo. Úžasný je ten pocit, keď zistíte, že človek, ktorý skutočne niečo dosiahol je úplne normálny a vlastne svojou normálnosťou ani taký normálny nie je. Zamotané?
Nedávno som dala môjmu priateľovi veľmi ťažkú úlohu, ktorá na prvý pohľad komplikovane nevyzerá. Desať najromantickejších pocitov a predstáv. Nie je jednoduchá však?
Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. Ja sa skôr cítim ako z Hitchcockových Vtákov. Zrazu!
Nie moje telo túži za tebou, ale moja duša, tá je hladná!
Nerada by som liezla do kapusty mojim kolegom - profesionálom v chudnutí, ale s týmto prevratným objavom sa nedá nepochváliť. Určite veľa z Vás, túži jesť normálne, veľa necvičiť a pritom sa vpratať do nejakej staršej veci a to tak, že pritom nebudú pukať zipsy a odpadávať gombíky. Verte mi, dá sa to!
Celý večer som sa vytešovala z toho, že konečne nasneží. Bude sanica, lyžovačka, šmyky .... Zimná romantika.