Michaela Tischlerová - Bednárová
Zdieľaná poézia IV.
... no uvidíme ... táto má dokonca aj názov
Priatelia sú ľudia, ktorí veria v moju budúcnosť, aj keď poznajú moju minulosť.BugsPhoto Zoznam autorových rubrík: Je krátky jak rebrík do kurína, Som sa na-srdila, Taká "normálna" rodina, Deti vidia inak, A neumrieme hladom!, Hugo, Mini a maxistretká a iné rozko, Prírodné etudy, Ctime tradície, Driving, Feminizmus, Súkromné, od šialenej manželky, Nezaradené
V novom bývame už hodnú chvíľu a človek by očakával, že po dvoch mesiacoch si nájde svoje miesto v byte. Krabice budú rozbalené a linka visieť na stene. Z rôznych objektívnych príčin sa tak zatiaľ neudialo a niektoré veci mám stále zbalené v škatuliach. A verím, že aj keď prídu posledné kusy chýbajúceho nábytku, niektoré veci zostanú ešte hodnú chvíľu oddychovať v kartónových obývačkách.
Najhoršie zrady sú previnenia proti sebe. Proti vlastným predsavzatiam, vlastnej filozofii života, vlastným osobným hraniciam.
A ževraj zázraky sa nedejú! Ale nikomu to nepovedz! Pokazilo by mi to imidž ...
Tak veľmi som túžila po tom, aby aspoň v polovici okien blikotalo svietielko. Aspoň chvíľku ....
Tak a je to za mnou. Cítim sa nič, ale zvládla som to. Dnes som po šiestich rokoch cestovala MHD.
Ochočili si ma! Zrada, veď to je predsa môj stýl ... ochočiť si koho, čo ...
Tak som si povedala, že mesiac a pol je dostatočný čas na získanie nadhľadu a nájdenie zopár chýb. :) Do fotogalérie pozývam všetkých milovníkov našich krásnych hôr ...
Tak to vyzerá, že na budúci týždeň konečne presunieme svoje pozostatky na škaredé, hlučné, smradľavé a prašné sídlisko v BB ... skrátene vraciame sa domov. Ako iste viete, so sťahovaním, prerábaním a iným -ním je len oštara v podobe prevlačovania super ťažkých kusov nábytku (do kelu - toto som mala doma?), zvýrazňovaním svojej osoby na dverách, zvončekoch, schránkach a horekovaním nad obitými novučičkými komodami.
Vrátila som sa z cvičenia. Duchovného. A hoci som dni strávila nahrávaním a noci napaľovaním, cítim sa úžasne, ba priam skvele.
Vždy som tvrdila, že veľké obchodné reťazce ako napríklad Tesco, Billa, Kaufland a iné potvory zabíjajú maličké obchodíky, v ktorých nájdete ten príjemný ľudský prístup. V poslednej dobe však čoraz častejšie zisťujem, že tomu nie je celkom tak. Zisťujem, že na správanie nemá vplyv to, či ste súčasťou veľkého gigantu, alebo pracujete v malej samobsluhe.
Po dlhšej prestávke ... ďalšia zo série "hľadá sa autor" ...
Priznám sa, a to aj bez mučenia, že ľudí, ktorí sa dokážu obetovať pre druhých, nesmierne obdivujem. Takmer vždy to robia bez nároku na vďačnosť. O nároku na odmenu ani nehovoriac a v drvivej väčšine zostávajú v anonymite.
To, že rada šoférujem nebudem donekonečna opakovať. Aj tak to skoro všetci vedia a už im to pomaly, ale isto lezie na nervy. Sú však veci, ktoré lezú na nervy mne. Keďže som sa cez víkend konečne dostala k digitálnemu fotoaparátu, zvečnila som jeden pozoruhodný motoristický úkaz ..... Však posúďte sami.
Milá Barborka, maminka mi práve povedala o tom, že si prišla na tento svet. Tak vitaj v klube!
Tak toto som si nemohla odpustiť a musím upozorniť. Hlavne tých prešlapochtivých.
Aby ste aj vy mali krajší deň, ponúkam niekoľko fotiek. Odporúčam hlavne pre tých, ktorí sa potrebujú ochladiť. :) Fotografie boli nasmímané na Poľane. Pre nestredoslovákov a ostatných: je to najväčšia vyhasnutá sopka na Slovensku.
Už minule som si povedala, že je na čase, aby som konečne zobrala rozum do hrsti a začala sa správať dospelo. Ha!, lenže sľuby sa sľubujú a úbohá Lienka ich porušuje. Aj tie, ktoré dá sama sebe. Tentokrát som sa zaľúbila veľmi nešťastne. Porušila som okrem iného aj svoj vnútorný etický kódex - Láska na pracovisku je tabu! Shame on me!