Tomáš Hrubý
Bledé lýtko a palacinky
Ah, Hannah.
Občas napíšem niečo, čo znie ako myšlienka povedaná nahlas. Mám rád Murakamiho, melanchóliu, ticho v kaviarňach a ľudí, ktorí sa neponáhľajú odpovedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená

Keď o tebe rozprávajú, ale nikto sa ťa nič nepýta. A ty im len ponúkneš sedadlo. Predné, alebo radšej s výhľadom zozadu?

Na ceste za ňou sa hranice medzi snom a skutočnosťou rozostrujú. A hrad stále čaká.

niekedy ťa dnu pustí aj stena. Niekedy ti zostane len „fuck you gently“ a opakujúca sa skladba.

Ona je ďaleko, ty stále na nohách. Priatelia miznú. A ty googliš výšku panelákov. Napoly zo srandy.

Ve 2:47 ráno se realita drolí. Co když to, co najdeš, najde zároveň i tebe?

Keď slová nestačia, prichádza papier. Príbeh ticha, nádeje a jednej zmrzliny, ktorá sa nestala.

Príbeh o tom, ako som neodišiel — a ako ma nakoniec našiel niekto, kto ma volá "zlato".

V dobe checklistov a podcastov o zrelosti sa aj rande mení na test, kto koho zachráni.