Blanka Ulaherová
Moje klavírne (m)učenie
Ďalšou z vecí, ktoré si moja mama okrem bicykla priviezla po svadbe na Slovensko, bol klavír. A pretože rodičia boli prakticky zameraní, zapísali ma do Ľudovej školy umenia.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Spomienky
Blanka Ulaherová
Som neveriaca a páči sa mi jeden kňaz
Ako malé dieťa som bola úprimne veriaca. Verila som, že Boh existuje, že je dobrý, prísny, ale spravodlivý, tak ako som verila aj ostatným veciam, ktoré som počula od rodičov a prarodičov, ako napríklad že deti sa kupujú v obchode, darčeky nosí Ježiško, injekcia vôbec nebolí a že ak budem jesť špenát, budem silná.
Blanka Ulaherová
Úbohá Nasťa oživila moje spomienky na Leningrad 1979
Nebojte sa, napriek svojej intelektuálnej úchylke, ku ktorej som sa nedávno verejne priznala, nebudem rozoberať pomery na dvore cára Mikuláša a špekulovať o tom, či sa Lízinka ubráni sobášu so starým Zabulajevom, ani sa odo mňa nedozviete, ako pokračuje Annin vzťah s Repninom. Jediným spojivom medzi dvoma reáliami z nadpisu je prekrásne mesto na Neve, v ktorom som strávila jeden nezabudnuteľný mesiac.
Blanka Ulaherová
Eska, ja a relativita
Včera som stretla kamarátku z detstva. Pospomínali sme staré dobré časy a v súvislosti s jednou príhodou sa ma prekvapene opýtala: "Ešte stále ho máš? Veď už vtedy bol starý a škaredý". Áno, Jani, ešte stále sme spolu. Ale v mojich očiach je iný. Nie je starý a už vôbec nie škaredý. Môj bicykel značky Eska.
Blanka Ulaherová
Príbehy z fotografií - Shkelzen
Nemal drahé obleky, chodieval stále v rovnakej košeli, nehovoril svetovými jazykmi a nepoznal jemné nuánsy spoločenskej etikety. Napriek tomu je v mojich očiach najväčší džentlmen, akého som kedy stretla. Shkelzen Saraqini z Kosova.
Blanka Ulaherová
Príbehy z fotografií - Micka
Mačiatko sme dostali na jar 1988 ako kocúrika, ktorého moje deti pomenovali podľa vtedy vysielaného večerníčkového seriálu Damián. Pri prvom očkovaní proti besnote sme sa dozvedeli, že Damián je mačacia dáma. A tak sa stala zo dňa na deň Mickou.
