Keď som sa dostatočne vystrábila z fyzickej a psychickej traumy, ktorú som utrpela pri absolvovaní výletu na Santorini, usúdila som, že je najvyšší čas na ďalšie dobrodružstvo.
Ani tento rok sme neporušili našu letnú grécku tradíciu. Uverili sme Platónovi a odleteli na ostrov Santorini, ktorý mohol byť podľa neho bájnou Atlantídou, vyspelou krajinou, ktorá sa prepadla do mora.
Po tohtoročnej prevažne ázijskej šnúre sme sa rozhodli vymeniť kontinent a pozrieť si niečo v Európe. Naša voľba padla na Bielorusko.
... tak tam sme neboli. Zato sme ale boli tam, kde voda horela, a stretli sme ľudí dobrých, že by sa dali na chleba natrieť.
Matuzalém žil tuším 969 rokov, Širali Muslimov len o 801 menej. Aj tak slušný výkon. O chvíľu vám o ňom poviem viac.
... sú silným lákadlom pre návštevu Azerbajdžanu aj v prípade, že ste túto krajinu navštívili vlani aj predvlani.
Step da step krugom, v puť daľok ležit – presne. V Astane sme nastúpili na vlak do Petropavlovska a ten s nami teraz uháňa ďaleko šírou stepou.
Už tretí deň si pospevujem starú ruskú pesničku o úbohom kočišovi, ktorý zamŕza v pustej stepi. Prosí priateľa, aby ho v stepi pochoval, koníčky odpravil k otcovi, pozdravil mamu a žene vrátil obrúčku, nech je šťastná s iným.
K nášmu hostiteľovi pribudli ďalší dvaja hostia - Alexej z Ruska a jeho ázijská priateľka. Dnes idú s Benom do Perzepolisu a my sa budeme po Širaze túlať sami.
Náš iránsky výlet pokračuje. Hneď po raňajkách nás Ben berie do malej pekárne, kde pracujú jeho kamaráti. Pečie sa tu sladké pečivo.
Welcome to Yazd, prihovára sa nám dievčatko, zatiaľ čo jeho príbuzní nás s úsmevom pozorujú. V priebehu niekoľkých hodín som najmenej stokrát odvetila helloa tisíckrát opätovala srdečný úsmev.
V ktoromsi bedekri o Spojených arabských emirátoch som čítala, že tam prší päť dní v roku. Aká je pravdepodobnosť, že to počas niekoľkých hodín pobytu v tejto časti sveta schytáte práve vy? Asi 1,4 %.
Pretože som opäť celý vlaňajší rok poslúchala, pod stromčekom som si zas našla aj dve letenky. Vo štvrtok ôsmeho februára nadišiel čas, aby som využila prvú z nich.
Tohtoročnú cestovnú sezónu sme ukončili dva týždne pred Vianocami v Spojených arabských emirátoch. Tradičnú trasu Žilina - Bratislava - Budapešť sme obmenili na Žilina - Košice - Budapešť, ale okrem toho ostalo všetko po starom.
Autobus do Širázu je ešte lepší ako ten, ktorým sme prišli z Teheránu. Každý dostane balíček s jedlom, k dispozícii sú aj vankúšiky pod hlavu. Miesta nadostač.
Dostať sa do Iránu je trochu zložitejšie ako vycestovať - dajme tomu - do Abcházska či Podnesterska, ale dá sa.
Ráno leje a ani predpoveď neveští nič dobré. Nedáme sa tým odradiť a odhodlane kráčame na autobusovú stanicu. Aspoň sme tie drahé dáždniky v Pešti nekupovali zbytočne.
Šesť dní v Albánsku sa síce pod sto eur nevôjde, ale to predsa neprekáža. Ak by ste boli skutočne veľmi skromní, dali by ste to za stopäťdesiat, ale to by ste museli byť celý čas len v Tirane a jedlo mať z domu.
Spiatočné letenky po 60 eur, ubytovanie na tri noci za 30 eur. Je to dosť tesné, ale teoreticky by ste sa mohli do stovky pomestiť, aj keď len s odretými ušami.
Nie, nebojte sa, títo páni nie sú nebezpeční ani nudní. Však uvidíte. Teda ak pôjdete so mnou. Že kam? Predsa do Grécka, konkrétne na južný Peloponéz.
