Blanka Ulaherová
Ak idete do Iránu prvý raz, radšej predtým Argo nepozerajte
Opäť sme na ceste do Iránu, krajiny, ktorá sa nám trom hlboko vryla do srdca. Už štvrtýkrát za posledné dva roky, presne do roka a do dňa od našej predošlej návštevy.
Opäť sme na ceste do Iránu, krajiny, ktorá sa nám trom hlboko vryla do srdca. Už štvrtýkrát za posledné dva roky, presne do roka a do dňa od našej predošlej návštevy.
Ráno sa zobudím kdesi v Mojynty. Čakáme tu takmer hodinu. Sprievodkyňa nezamkla WC a tak sa cestujúci postupne trúsia urobiť si rannú toaletu so všetkým, čo k tomu patrí.
Ako je u nás dobrým zvykom, letenky kupujeme vtedy, keď sú v akcii. Nebolo tomu inak ani pri našom najnovšom výlete.
Keď som ako malá cez prázdniny spávala u babičky, nad posteľou visel obraz s nejakým svätcom. Kľačal v tmavej pustej krajine, ruky spínal k nebu a vedľa neho bola položená ľudská lebka. Babička hovorila, že je to svätý František.
Šplháme sa v horku s batohmi do kopca, už aj vidíme názov nášho apartmánu, ale mladík, ktorý pred ním šéfuje bufetu, nás posiela ešte vyššie a ešte ďalej.
Keď som bola malá a kúpili sme si auto, chodievali sme občas do maminho rodiska, do Uherského Hradišťa. Väčšinou sme vyrážali v piatok popoludní, hneď ako rodičia prišli z práce.
Je júl 1977 a so spolužiačkou Ibojou sme sa práve usadili do vlaku na trase Rostock - Bratislava. Vraciame sa domov po dvoch týždňoch strávených u Ibojinej kamarátky z dediny Moisall, s ktorou si píše už od stredoškolských čias.
Viete, kde sa nachádza mestečko Stoupa? Nie? Nič si z toho nerobte, ani ja som to prvých 60 rokov môjho života nevedela. Ale teraz už viem a ak nechcete čakať tak dlho ako ja, môžete sa to dozvedieť už o chvíľu.
V Bielorusku sa koncom júna konali II. európske hry a my sme sa rozhodli využiť ich benefity. Teda hry ako také nás ani veľmi nezaujímali, ale vstupenky na ne sme si v predstihu zakúpili cez internet. Že prečo?
Niekedy pred päťdesiatimi rokmi prišla do našej školy nová mladá učiteľka, ktorá vedela po francúzsky.
Po raňajkách nastupujeme do troch áut a sprevádzaní ďalšími troma autami vojenskými frčíme do púšte. Asfaltka po pár kilometroch končí, uháňame po ujazdenom piesku.
Najväčšia krajina Afriky a najväčšia púšť sveta boli pre mňa obrovským lákadlom, od ktorého ma nemohol odradiť ani taký detail, že tento výlet absolvujem s klubom cestovateľov.
a ak sú navyše v akcii spiatočné letenky Viedeň - Tuzla za 30 eur, neváham ani minútu. Veď naposledy som tu bola na Veľkú noc pred dvoma rokmi.
Ste zvedaví, namiesto čoho obetoval muž svoju nohu? Ani sa vám nečudujem. Nebojte sa, všetko sa dozviete.
Teda hlavne ak budete spať v hoteli Panorama. Je tam poriadne chladno a klimatizácia sa nedá vypnúť.
Ráno sme v Širaze. Na autobusovej stanici čakáme na Bena, dobrého iránskeho kamaráta, ktorý bol našim hostiteľom aj počas oboch našich predchádzajúcich pobytov v tomto meste.
Lietadlo pristálo. Ľudia vstávajú zo sedadiel, je ich plná ulička. Jeden zo stojacich pánov zloží naše batohy na voľné sedadlo pred nami a s úsmevom nám pripomenie, aby sme si ich nezabudli vziať.
Kniha so zubrami na obálke sa tlačila spolu s ďalšími v knižnici u rodičov. Väčšinu z nich som počas detstva prečítala viackrát, túto ani raz.
Je nedeľné ráno a my dve sa vyberáme na stanicu. Lístky do Ferrary máme kúpené už odvčera (nezabudnite - Trenitalia, nie .italo), tak máme už len jeden problém - nájsť ten správny vlak.
Keď som sa dostatočne vystrábila z fyzickej a psychickej traumy, ktorú som utrpela pri absolvovaní výletu na Santorini, usúdila som, že je najvyšší čas na ďalšie dobrodružstvo.