Blanka Ulaherová
V krajine Vandalov
Po dvoch rokoch cestovateľského pôstu to vyzerá opäť nádejne.

O dvoch reštauráciách. Ja som jedla vo vláčikovej, v tej druhej spieval Augustin.

Na prelome storočí žil v krkonošskej dedinke Vysoká nad Jizerou chlapec Josef. Na Štedrý večer tam mali zvláštny zvyk.

Z Viedne do Salzburgu vyrážame s Viktorkou v sobotu ráno pred siedmou, lebo najlacnejšie dnešné lístky boli práve tieto.

Zentralfriedhof vo Viedni je druhým najväčším cintorínom v Európe. Aby pre babky s krhličkami a ostatných návštevníkov nebola návšteva zosnulých diaľkovým pochodom, medzi hrobmi premáva autobusová linka.

Viktorka je vo Viedni a ja mám zas kam cestovať. Rozhodli sme sa, že počas môjho najčerstvejšieho dvojdenného pobytu využijeme jeden deň na spoznávanie blízkeho okolia.

Ani na návštevu Abcházska som nepotrebovala toľko tlačív, ako keď sme sa s Viktorkou vybrali po roku do sveta.

Keď máte v pláne pobudnúť cez víkend v Skalici a blízkom okolí a vyhľadávač vám nájde najvýhodnejšie ubytovanie v susednom štáte, tak pokojne zmeňte pôvodný plán. Stihnete nielen to, čo ste chceli, ale aj všeličo iné.

Do dvadsaťkilového kufra, ktorý sme s Viktorkou vliekli vo februári do Patrasu, pribudli ďalšie kilá, a tak som sa vybrala do Patrasu pomôcť pár kíl odniesť.

Keď sme boli malí, kúsok každého leta sme trávili v maminom a vlastne aj mojom rodisku, v Uherskom Hradišti.

Viktorka sa rozhodla študovať letný semester v Grécku a ja som sa vnútila odprevadiť ju aj jej dvadsaťkilový kufor. Grécko som zažila už šestnásťkrát, ale vo februári ani raz.

Naposledy sme sa videli, keď sme nastupovali do vlaku na trase Teherán - Širaz a vtedy som vám sľúbila, že vám o vlakoch a nielen o nich napíšem nabudúce. Nabudúce je práve teraz, tak sa pekne usaďte, vlak sa akurát rozbieha.

Opäť sme na ceste do Iránu, krajiny, ktorá sa nám trom hlboko vryla do srdca. Už štvrtýkrát za posledné dva roky, presne do roka a do dňa od našej predošlej návštevy.

Ráno sa zobudím kdesi v Mojynty. Čakáme tu takmer hodinu. Sprievodkyňa nezamkla WC a tak sa cestujúci postupne trúsia urobiť si rannú toaletu so všetkým, čo k tomu patrí.

Ako je u nás dobrým zvykom, letenky kupujeme vtedy, keď sú v akcii. Nebolo tomu inak ani pri našom najnovšom výlete.

Keď som ako malá cez prázdniny spávala u babičky, nad posteľou visel obraz s nejakým svätcom. Kľačal v tmavej pustej krajine, ruky spínal k nebu a vedľa neho bola položená ľudská lebka. Babička hovorila, že je to svätý František.

Šplháme sa v horku s batohmi do kopca, už aj vidíme názov nášho apartmánu, ale mladík, ktorý pred ním šéfuje bufetu, nás posiela ešte vyššie a ešte ďalej.

Keď som bola malá a kúpili sme si auto, chodievali sme občas do maminho rodiska, do Uherského Hradišťa. Väčšinou sme vyrážali v piatok popoludní, hneď ako rodičia prišli z práce.

Je júl 1977 a so spolužiačkou Ibojou sme sa práve usadili do vlaku na trase Rostock - Bratislava. Vraciame sa domov po dvoch týždňoch strávených u Ibojinej kamarátky z dediny Moisall, s ktorou si píše už od stredoškolských čias.

Viete, kde sa nachádza mestečko Stoupa? Nie? Nič si z toho nerobte, ani ja som to prvých 60 rokov môjho života nevedela. Ale teraz už viem a ak nechcete čakať tak dlho ako ja, môžete sa to dozvedieť už o chvíľu.