Blanka Ulaherová
Toskánske repete
Naposledy sme sa videli - teda myslím s vami - v Českých Budějoviciach niekde za mestom, ako čakáme na autobus, ktorým pôjdeme za krásami Toskánska.
Naposledy sme sa videli - teda myslím s vami - v Českých Budějoviciach niekde za mestom, ako čakáme na autobus, ktorým pôjdeme za krásami Toskánska.
...ale že je ouzká, spieva sa v ľudovej piesni. Či je to presne tak neviem, lebo cestou v žltom rýchliku som si pustila Casablancu a viac ako na cestu som sa kukala na Humphreyho Bogarta.
Pretože som celý vlaňajší rok poslúchala, na Vianoce som dostala veľa darčekov. Jedným z nich boli letenky Katovice - Valletta a Valletta - Budapešť a tak sme sa o pol roka vybrali na Maltu.
Ráno je obloha bezútešne zatiahnutá a husto prší. Vezieme sa preplnenou maršrutkou na avtovokzal a odtiaľ do mesta Zaqatala.
Čo ste robili v Arménsku? Navštívili ste Náhorný Karabach? Čo budete robiť u nás? Úspešne absolvujeme tradičné uvítacie tančeky, slečna za okienkom nám vráti pasy a milostivo nás pustí ďalej.
Veď aj my máme v záhrade pekné tulipány bola moja tradičná odpoveď Viktorke, keď sa ma vždy na jar pýtala, či pôjdeme do Keukenhofu.
V lete 1975 som sa z dovolenky v Makarskej vrátila domov s adresami troch miestnych mladíkov. Volali sa Zoran Rosič, Sava Vukotič a Perko Perič.
Na tretí deň po návrate z Kazachstanu sme sa vybrali skúsiť nové letecké spojenie Bratislava - Kluž.
Napriek tomu, že raňajky nemali byť v cene, donesie nám ráno domáca kávu, čaj, omelety, pečivo, nejakú ružovú salámu divnej chuti a ovocie.
Kde máte kazašské víza? pýta sa pracovník istanbulského letiska po tom, ako trikrát bezúspešne prelistoval naše pasy.
Dva týždne po návrate z decembrového výletu do Dubaja sme objavili letenky Katovice - Dubaj za výborné ceny.
Je posledný januárový piatok. Sedíme vo vlaku so staršou dcérou a vezieme sa na východ. Naposledy sme takto spolu cestovali v auguste a aj vtedy sme mierili na Ukrajinu.
Tam, kde sme tohtoročnú cestovateľskú sezónu v januári začali, tam sme ju aj v decembri ukončili. Naša cesta začína na budapeštianskom letisku - ak chcete ísť do Dubaja so mnou, pripútajte sa, o chvíľu odlietame.
Nízkonákladová spoločnosť nám opäť rozšírila možnosti cestovania a tak sme neváhali a kúpili spiatočné letenky Bratislava - Niš za 38 eur. Ďalších 28 eur na jedného vyšli tri noci v rodisku slávneho rímskeho cisára Konštantína.
Počasie bolo hnusné, nevideli sme Ušbu ani žiadny iný kaukazský končiar, palác Dadiani bol zavretý a to už ani nespomínam, že ani teraz nám to nevyšlo so zlatým rúnom. Myslíte si, že sa sťažujem? To ma teda nepoznáte.
Raňajky sú oproti včerajším nič moc - dve volské oká, tmavý tvrdý chlieb a už na pohľad nechutne ružový valček. Keď sa nás včera pýtali, či chceme na raňajky aj kolbasu, mala som predstavu niečoho podobného čabajke.
Rodina, u ktorej sme v Oši ubytovaní, je uzbecká. Domáca pani má 43 rokov, štyri deti, šesť vnúčat a kompletne zlatý horný chrup.
Je ráno, prvý októbrový štvrtok. Sedím vo vlaku a začínam si plniť svoj tohtoročný sen. Vlastne nielen tohtoročný, tento sen mám už štyridsať rokov.
Päť dní po návrate z lacného výletu do švédskeho Nyköpingu sme sa vybrali na podobný do Londýna. Boli sme tam už v januári, ale vtedy sme toho veľa nestihli, preto sme sa posilnení o staršiu dcéru Barborku rozhodli urobiť reparát.
V uplynulých dňoch som absolvovala ďalšie dva jednodňové letecké výlety s cestovnými nákladmi pod stovku. Pre niekoho možno nič atraktívne, pre iných snáď malá inšpirácia na rozšírenie cestovateľských obzorov.